Vláda tento týždeň pokračovala vo výjazdoch do regiónov. Do Vranova nad Topľou by malo do roku 2020 prísť 123 miliónov eur. Zo súkromných zdrojov pôjde 42 miliónov eur, z verejných 81 miliónov eur, pričom ministerstvo financií formou regionálneho príspevku posunie do tohto regiónu 4,9 milióna eur.

Za tieto peniaze má v okrese, kde bola na konci minulého roku nezamestnanosť 17,8 percenta a v evidencii 6 862 uchádzačov o zamestnanie, pribudnúť 2 545 pracovných miest.

Centrum projektovej podpory má dostať z regionálneho príspevku 290-tisíc eur. Podporu dostane minimálne 10 podnikateľských projektov v pôdohospodárstve, mladých farmárov zameraných na produkciu a spracovanie v živočíšnej a rastlinnej výrobe, spracovateľskom (potravinárskom) priemysle, ktorí zároveň budú aj členmi vytvoreného poľnohospodárskeho klastra. Za 400-tisíc eur z regionálneho príspevku bude v okrese založené odbytové združenie, ktoré má pomôcť výrobcom.

Podnikateľskému inkubátoru a inovačnému centru má ísť 500-tisíc eur. Na vysporiadanie pozemkov pod priemyselným parkom Ferovo je určených 250-tisíc eur.

Na vytvorenie manažérskej organizácie, ktorá má vypracovať stratégiu rozvoja cestovného ruchu pre rekreačnú oblasť Domaša a štúdie uskutočniteľnosti projektu centra vodných športov, má ísť 160-tisíc eur.

Zaplatia ťažbu slanej vody

Štát chce prispieť sumou 360-tisíc eur na obnovu hradu Čičva a využitie zdrojov podzemnej slanej vody v obci Soľ. Rozširovať by sa mali za 400-tisíc eur základná škola v Kamennej Porube a v materská škola Kukučínova vo Vranove nad Topľou.

Vybudovať sa má multifunkčný športový areál v ZŠ Sídlisko II vo Vranove a zmodernizuje sa aj futbalový štadión mládeže. Ráta sa aj s výstavbou amfiteátra v obci Dlhé Klčovo. Na budovanie cyklotrás by malo ísť 320-tisíc eur. 

Podľa poslanca za stranu Sme rodina Petra Pčolinského schválený akčný plán je nastavený tak, aby vyhovoval najmä politicky spriazneným podnikateľom, kamarátom a príbuzným. Povedal, že dotácie do regiónu deformujú podnikateľské prostredie.

Podpredseda mimoparlamentného Kresťanskodemokratického hnutia Pavol Zajac konštatoval, že v akčnom pláne mu chýbajú systémové opatrenia. Za 1,6 milióna má v okrese vzniknúť šesť nových verejných inštitúcií, čo P. Zajac nepovažuje za efektívne riešenie nezamestnanosti.

Pripomenul nesplnené sľuby vlády Roberta Fica pre 200 vranovských šičiek zo skrachovanej firmy Slotex o šití uniforiem pre jednotlivé ministerstvá, aj nezrealizovanú ohlásenú investíciu spoločnosti Grandwood s 390 pracovnými miestami v miestnom priemyselnom parku Ferovo, ktorý je stále prázdny. 

Koľko pôjde do Svidníka

Pre Svidník schválila vláda 63 miliónov eur. V akčnom pláne sa počíta s vytvorením 1 418 miest. V júni pritom bolo v okrese 3 633 uchádzačov o zamestnanie a miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 17,5 percent.

Z verejných zdrojov by sem malo ísť 46 miliónov eur a 17 miliónov eur zo súkromných zdrojov. V regionálnom príspevku by sem malo prísť 3,06 milióna eur.

Najväčšia suma 730-tisíc eur z regionálneho príspevku by mala smerovať do vybudovania centra podpory regionálneho rozvoja.

Dotácia má podporiť minimálne 8 malých a stredných farmárov spojených do spolupráce ako dodávatelia do spracovateľských poľnohospodárskych podnikov, na spracovanie mlieka (mliekareň), mäsa (mäsokombinát) a na rastlinnej a špeciálnej rastlinnej výroby (ovocie, zelenina, konzervárne, mlyn, výroba kŕmnych zmesí), ktorí zároveň budú aj členmi odbytového združenia.

Na zriadenie podnikateľských inkubátorov (Regionálne poradenské a informačné centrum) Svidník, Giraltovce – podpora malých a stredných podnikateľov, spracovanie analýzy hnedých a zelených plôch, vyhľadávanie potenciálnych investorov má ísť z regionálneho príspevku 150-tisíc eur.

Na podporu projektov v cestovnom ruchu pôjde 355-tisíc eur. Šesť sociálnych podnikov má získať podporu 650-tisíc eur.

Na dobudovanie siete sociálnych služieb, ktorého súčasťou bude najmä rekonštrukcia strediska sociálnych služieb, denný stacionár pre seniorov a vybudovanie zariadenia pre seniorov, má ísť 135-tisíc eur.

Za 355-tisíc eur sa dočká rekonštrukcie Bosákova škola v obci Okrúhle, v obciach Lúčka a Ladomírka vzniknú športovo-oddychové centrá a plaváreň v Giraltovciach.

Čo sa zmení

Výjazdové rokovania vlády do regiónov majú pokračovať aj v septembri. Na siedmeho septembra si naplánovala dve rokovania - v Poltári a vo Veľkom Krtíši a 13. a 14. septembra by šnúru výjazdov mala ukončiť v v Revúcej a v Rožňave. Celkovo do 15. septembra schváli 12 akčných plánov.

Podmienky dotácií upravuje zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Čo môžu reálne zmeniť milióny eur v týchto zaostávajúcich regiónoch? Každý z týchto regiónov je pritom špecifický ale ich spoločným znakom je veľmi vysoká nezamestnanosť a málo pracovných príležitostí.

Akčné plány sumarizujú aktivity rôznych iných operačných programov a projektov, ktoré by sa v týchto regiónoch realizovali aj bez týchto akčných plánov. Ide najmä o podporu cestovného ruchu, budovanie cyklotrás, výstavbu a modernizáciu škôl či materských škôlok, rozširovanie domovov sociálnych služieb, amfiteátrov, mestskej plavárne, dotácie pre farmárov či projekty úradov práce z eurofondov na podporu zamestnanosti.

„Problémom akčných plánov je, že ak odrátame tieto bežné aktivity, celkový ich finančný objem predstavuje okolo 50 miliónov eur na päť rokov. Toto je zhruba 10 percent z toho, čo vláda dáva jednej indickej fabrike do Nitry,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Regióny nemôžu byť rovnako bohaté

Cestou na zníženie dlhodobej nezamestnanosti je podľa M. Páleníka inkluzívny trh, spojený s reálnym vzdelávaním nezamestnaných i zamestnaných a rozumnými politikami trhu práce.

„Problémom týchto opatrení je najmä to, že si vyžadujú oveľa viac financií ako vyčlenila vláda. Nízke finančné alokácie, ktoré dá do regiónov vláda, neznížia zaostávania regiónov, iba sa prinajlepšom zníži dynamika ich vzdaľovania.“

Dnes počet nezamestnaných v týchto regiónoch klesá, čo ale vôbec nemusí znamenať zlepšovanie situácie v týchto regiónoch. Zamestnanosť totiž zďaleka nestúpa rovnako ako klesá nezamestnanosť, čo poukazuje na sťahovanie ľudí preč zo zaostávajúcich regiónov či ich úplné odradenie od hľadania práce. 

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS, hovorí, že v trhovej ekonomike sa vznik zamestnanosti nedá naplánovať inak, než kúpením pracovných miest.

„Politici veria, že každý región môže byť rovnako bohatý, čo je nezmysel. Oni tak chcú rozhodovať o tom, kto bude úspešný, a dotáciami sa snažia podporiť často menej úspešných podnikateľov. Regionálne rozdiely sú pritom bežným stavom a trvá desaťročia, kým sa zmenia. Preto je naivné očakávať rýchle zmeny.“

Situáciu v týchto regiónoch môže podľa M. Vlachynského ovplyvniť rozumná verejná politika.

Tá by podľa neho mala byť zameraná najmä na navrátenie nízko kvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Mal by byť tiež flexibilnejší Zákonník práce. Mnoho týchto ľudí totiž prežíva, či sa vracia na trh práce cez fušky, krátkodobé jednoduché pracovné vzťahy, ktorých legálna podoba v posledných rokoch dosť utrpela.

Regionalizovať by sa mala minimálna mzda, znížiť by sa malo aj daňovo-odvodové zaťaženie práce aspoň na nízkopríjmových úrovniach. M. Vlachynský si myslí, že vytváranie špeciálnejších podmienok v regiónoch by malo byť skôr doménou samospráv, ktoré však majú málo kompetencií (napríklad voľnejšie odpisovanie investícii, zrýchlené územné konanie).

„Budovanie priemyselných parkov je skôr históriou utopených investícii, než úspechu. Príkladom je napríklad park vo Vranove, vybudovaný až 4,4 milióna eur v roku 2008, ktorý je dosiaľ bez jediného investora,“ dodal. M. Vlachynský.