Médiá i verejnosť dostávajú zatiaľ len kusé informácie o tom, ako bude vyzerať nová daňová reforma pod hlavičkou rezortu financií. Ten pritom dal na medzirezortné pripomienkové konanie Plán obnovy, ktorý hovorí jasnou rečou. Majetkové dane sa budú výraznejšie zvyšovať. A vôbec to nie je vzdialená budúcnosť.
TREND sa pozrel viac do jednotlivých dokumentov štátu, ktoré sú verejne prístupné. Tie odhalili viac, ako nateraz pripúšťajú politici vo vláde. Sú v nich jednoducho fakty – čierne na bielom.
Návrhy rezortu sú už na stole
Rezort financií pod vedením ministra Eduarda Hegera viackrát zdôraznil, že sa ráta s progresívnou formou zdaňovania, podľa hodnoty nehnuteľnosti (napríklad v diskusnej relácii RTVS 7. marca). Rovnako sa tento jeho zámer objavuje aj v Pláne obnovy pre Európsku komisiu i v programovom vyhlásení vlády (sekcia Stabilizácia verejných financií).
Zatiaľ nie je jasné, ako štát nastaví dané pravidlá, akú metodológiu plánuje použiť, prípadne, čo bude jej súčasťou. Dňa 22. marca skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k plánu obnovy, kde je aktuálne viac ako 400 strán pripomienok. Materiál má ísť na rokovanie vlády 14. apríla tohto roka.
Na sociálnej sieti rezort avizoval, že tvrdenia o výraznom zvyšovaní majetkových daní sú ničím nepodložené a nazvali ich „hoaxom.“ Reforma zdaňovania nehnuteľností má byť jednou z výziev v rámci pripravovanej daňovej reformy a minister verejne prezentoval svoje názory s tým, že očakáva bohatú verejnú diskusiu.
„V tom je obrovský rozdiel medzi predchádzajúcou vládou a našou vládou. My s ľuďmi diskutujeme a my diskusiu chceme viesť. Nebudeme robiť žiadne tiché zdaňovanie, ako to bolo za predchádzajúcich vlád, ktoré to zvyšovali rôznymi fintami,“ uviedol E. Heger pre RTVS (7. marec).
Trvá na tom, že daňová reforma sa podľa neho musí predstaviť celá a nemôže sa vytrhávať z kontextu. Materiály, ktoré sú verejné dostupné, však čo-to naznačujú a dávajú za pravdu tým, ktorí tvrdia, že majetkové dane pôjdu nahor a rezort to oficiálne prezentuje.
Výmenou za vyššie majetkové dane má byť zase nižšie daňové zaťaženie práce. „Politici na Slovensku pravidelne prezentujú záujem o zvyšovanie daňového zaťaženia pre majetné skupiny obyvateľstva. Dôležité však bude , aby so zvýšením majetkových daní bolo spojené zníženie daňového zaťaženia nízko príjmovej časti obyvateľstva, respektíve strednej vrstvy," hovorí pre TREND Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií (NARKS).
Potvrdené štatistiky OECD
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dlhodobo tvrdí, že Slovensko má jedny z najnižších daní z nehnuteľností spomedzi ostatných krajín. Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková pre TREND uviedla niekoľko dôležitých faktov. Priemerný výnos majetkových daní v rámci členských krajín OECD sa pohybuje na úrovni 1,856 percenta hrubého domáceho produktu (v roku 2018).
„Slovensko je jedným zo štátov s najnižším podielom majetkových daní a práve daň z nehnuteľností je ich hlavnou zložkou. Výnos z majetkových daní v roku 2019 dosahoval 0,401 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Avšak existujú krajiny v OECD, ktoré majú ešte nižší podiel majetkových daní, napríklad Estónsko 0,206 percenta HDP a Litva 0,3 percenta HDP,“ objasňuje I. Brocková.
Pozícia Slovenska nie je výnimočná ani v rámci krajín V4, kedy Česko dosiahlo v roku 2019 podobné výnosy ako Slovensko, na úrovni 0,428 percenta HDP. Mierne vyšší podiel majú majetkové dane v Maďarsku 0,954 percenta HDP a Poľsku 1,275 percenta HDP.
„Priemer OECD ťahá hore niekoľko krajín, najmä Veľká Británia (2,7 % HDP), Francúzsko (2,5 %) prípadne Dánsko (1,3 %) a samozrejme zámorské štáty ako USA i Kanada. Ale v rámci regiónu nie sme výnimoční. Napríklad v Nemecku majú dane z majetku menšiu váhu ako vo Veľkej Británii,“ objasňuje pre TREND Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Nastavená metodika rozhodne
V súčasnosti sa daň z nehnuteľností platí podľa štvorcových metrov, ktoré sa vynásobia príslušnou sadzbou. Oceňovanie nehnuteľností cez trhovú hodnotu nie je nová myšlienka, ktorá by sa znenazdajky objavila. Hovorila o nej ešte v roku 2012 strana Smer, čo tiež podporila rétorikou zdanenia bohatých ľudí a ich luxusného majetku.
Neskôr si mali v roku 2017 siahnuť hlbšie do vrecka tí, ktorí bývali vo viacpodlažných nehnuteľnostiach, čo však tiež neprešlo. Dnes o nej hovorí minister E. Heger a zdá sa, že ju doťahuje do konca. Odôvodnil to tým, že Slováci by mali do roku 2030 dosiahnuť priemernú úroveň majetkových daní členských krajín EÚ, ktorú nám odporúča smernica EÚ.
Do akej miery je reálne, ako naznačili analytici INESS, že daň z nehnuteľností bude v ďalšom období rásť? Podľa slov M. Vlachynského vychádzali z jednoduchej úvahy. „Ak dnes výber dosahuje 0,4 percenta HDP a cieľ je niekde na úrovni jedno percento až 1,6 percenta, tak priemerná sadzba tým pádom môže byť napríklad trojnásobná,“ objasňuje pre TREND.
S veľkou pravdepodobnosťou by podľa neho ale takéto zvýšenie nebolo rozložené rovnomerne. Pri niektorých nehnuteľnostiach by sadzba narástla viac, pri iných menej. S rovnakými úvahami ráta aj aktuálny Plán obnovy z dielne rezortu financií a dostupné podklady Inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom tohto ministerstva.
Daň pôjde nahor, skôr či neskôr
V Príležitostnej štúdii Národnej banky Slovenska č. 2/2020, v sekcii Potenciál daňových opatrení (prorastový daňový mix) uvádza Inštitút finančnej politiky zvýšenie výnosu dane na 1,1 percenta HDP v závislosti od hodnoty nehnuteľnosti.
V tomto materiáli sa presne konštatuje: „Veľkou dlhodobejšou prioritou je tiež zvýšiť dane z nehnuteľností. Daň z nehnuteľností je veľmi efektívna daň, keďže nezdaňuje ekonomickú aktivitu a predmet dane sa nedá skryť alebo presunúť. Zvýšenie tejto na úroveň priemeru OECD by do rozpočtu prinieslo približne dodatočných 600 mil. eur.“
Na otázky TRENDU týkajúce sa smerovania dane z nehnuteľností sa inštitút doteraz nevyjadril, ani k možným alternatívam, ktoré by boli vhodné pre slovenský trh. Na zaslané otázky nereagoval ani rezort financií.
V podobnom duchu sa nesie aj Plán obnovy, ktorý predpokladá investície v hodnote 5,84 miliardy eur. Slovensko ho musí predložiť na schválenie Európskej komisii do konca apríla. V časti II. – Prorastový daňový mix sú definované míľniky a ciele.
Medzi míľnikmi sa spomína efektívne zavedenie hodnotového zdaňovania nehnuteľností od januára 2022. Medzi cieľmi je dosiahnuť priemer krajín V3 (ČR, Maďarsko, Poľsko) v pomere majetkových daní ako určitého percenta HDP v roku 2024. Do roku 2030 by sme sa na Slovensku mali podľa navrhnutého Plánu obnovy dostať na priemer krajín EÚ.
Otázny skokový nárast
Výnosy dane z nehnuteľností, respektíve z majetkových daní vo všeobecnosti, majú v čase mimoriadne stabilný charakter. Je to mierne paradoxné, keďže ceny nehnuteľností neustále rastú a napriek tomu sa daňové výnosy nemenia.
„Daň spravidla nezávisí od trhovej hodnoty nehnuteľnosti. K zásadným výkyvom dochádza iba v prípade významnejšej daňovej reformy, pri úprave daňového mixu, napríklad pri prenesení bremena daňovej povinnosti z práce na kapitál,“ prezrádza štátna tajomníčka MZV pre TREND.
Eduard Heger odpískal daňovú reformu obrátenú naruby. Bude úplne iná, ako sa čakalo
Podľa nej zároveň pri úprave majetkových daní spravidla nedochádza ku skokovitému nárastu. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že majetkové dane na rozdiel napríklad od dane z príjmu, nemajú zrážkový charakter, a preto sú ľudia oveľa citlivejší na ich zmenu či zvýšenie.
TREND zaujímalo, či OECD dáva nejaké odporúčania, pokiaľ ide o dane z nehnuteľností, prípadne iné majetkové dane. OECD pravidelne na dvojročnej báze hodnotí členské štáty a vydáva ekonomické prieskumy (Economic Survey). Ich súčasťou sú aj odporúčania (tzv. policy recommendations) pre danú krajinu.
Posledný prieskum pre Slovensko bol vydaný vo februári 2019. „OECD v zásade konštatuje nízky podiel daní z nehnuteľnosti. Uvádza, že zvýšenie sadzby môže mať pozitívny dopad na rast cien nehnuteľností, avšak v tomto smere nedáva Slovensku žiadne odporúčania,“ objasňuje I. Brocková. V daňovej oblasti sa pozornosť OECD zamerala na dane z energií a environmentálne dane. Najbližší prieskum o Slovensku by mal byť publikovaný na prelome novembra až decembra tohto roku.
Štátna tajomníčka poznamenáva, že daňový mix je špecifický pre každý štát a nemožno hovoriť o zaostávaní Slovenska. „Môžete zaostávať v efektivite výberu daní, ale nie pri sadzbe samotnej. Práve naopak, niekedy nízka sadzba dane je pre štát komparatívnou, teda porovnávacou výhodou,“ spresňuje.
Nesystémové opatrenia pre všetkých
Monika Jankovičová, právna poradkyňa a členka Asociácie malých a stredných podnikov (SAMP) nesúhlasí s ďalším zvyšovaním dane podľa hodnoty u fyzických osôb. „Pravdepodobne pán minister nemá okolo seba odborníkov, ak niečo také navrhuje. Daň z nehnuteľnosti pre občanov, teda fyzické osoby, by, naopak, mala byť zrušená, respektíve suma by mala byť symbolická,“ konštatuje.
Na Slovensku je podľa nej každý nútený kupovať si vlastné bývanie, čo je základná životná potreba. „Štát, respektíve samosprávy si za posledných 30 rokov neplnia svoje povinnosti voči občanom. Nebudujú skoro žiadne nájomné bývanie za dostupné ceny. Ústava pritom v článku 19 garantuje právo každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Pod pojmom práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti možno zaradiť aj právo na dôstojné bývanie,“ podotýka právna poradkyňa.
Stovky eur navyše za veľký dom či byt? Daň z bývania môže byť o rok až trikrát vyššia
Analytici inštitútu INESS tiež naznačili, že pri prípadnom zvýšení dane z nehnuteľnosti sa môže viac podporiť takzvaná americká hypotéka. Teda, ak by bola daň natoľko vysoká, že majiteľ by na ňu nemal dostatok, financií, dlh by napríklad išiel na vrub budúcim dedičom či záujemcom o kúpu nehnuteľnosti. Tí by ho museli doplatiť.
Americká hypotéka, inak nazývaná aj bezúčelová hypotéka, predstavuje úver, ktorý je podobne ako klasická hypotéka zabezpečený nehnuteľnosťou. Banka neskúma účel, na ktorý budú získané financie použité. Dnes ju možno tiež bežne nájsť v produktoch bankových inštitúcií. Na portáli Finančný kompas ponúka aktuálne americkú hypotéku 10 bánk, s úrokovou sadzbou 0,5 percenta až 1,55 percenta ročne.
„Myšlienku americkej hypotéky sme my neotvorili, ani nevymysleli. Daňové dlhy prechádzajú na dedičov aj z iných daní. Tento spôsob kumulovania existuje aj v zahraničí,“ objasňuje M. Vlachynský.
Táto daň by sa podľa neho pravdepodobne vo vybraných prípadoch neplatila (napríklad pri nedostatku príjmov), ale zbierala sa ako daňový dlh. „Ten by následne museli splatiť dediči. Mnohí z dedičov by si na jej splatenie museli vziať americkú hypotéku, alebo zdedenú nehnuteľnosť predať. Ale toto všetko je zatiaľ len na úrovni diskusie, nie konkrétneho návrhu ministerstva,“ podotýka analytik INESS.
Hoaxy zaplavili sociálne siete
Ministerstvo financií v posledných dňoch dementovalo správy o neprimerane vysokých daniach z nehnuteľností, dokonca ich označovalo za hoaxy a šírenie poplašných správ. Nejasné či rozporuplné vyjadrenia E. Hegera a nedostatok dôležitých analýz i diskusií povzbudzujú rôzne nezodpovedané otázky či špekulácie z radov bežnej verejnosti.
Zvlášť, ak sa spomínajú vo viacerých dokumentoch uvádzaných rezortom. Do úvahy prichádzajú viaceré formy riešenia zmeny majetkových daní s rôznou časovou a technickou náročnosťou prípravy, uviedol pred mesiacom pre TREND Pavol Kirinovič, hovorca rezortu financií.
Hegerova mapa odhalí, kto čo vlastní. Daň z bývania cez tisíc eur môže byť realitou
Skutočnosť, že 50-tisíc používateľov zdieľalo v marci 2021 nepravdy o dani z nehnuteľnosti, potvrdzuje Robert Barca z agentúry Agence France-Presse (AFP Fakty). Tá v spolupráci s Facebookom overuje fakty a vyvracia dezinformácie šíriace sa na internete a na sociálnych sieťach.
V hoaxoch sa uvádzalo, že rezort pripravuje drakonické zvýšenie majetkovej dane z nehnuteľností až na úroveň 1,6 percenta z ich trhovej hodnoty.
Toto číslo sa spomína oficiálne v Pláne obnovy (Výsledkové indikátory pre verejné financie), rovnako aj v Správe o Slovensku za rok 2019 i v prezentácii Slovensko očami Európskej komisie. Išlo o podiel priemerných výnosov z majetkových daní na HDP. Nešlo o konkrétnu sadzbu daní, ktorú chce údajne ministerstvo zaviesť, tá nie je známa, ani konkrétna metodika, ktorá ju určí. Na príprave daňovej reformy rezort ešte len pracuje.
Bola to jedna z najvirálnejších dezinformácií, ktorej sa AFP v poslednom čase venovala. „Celkovo tak podľa našich výpočtov zdieľalo obdobné tvrdenia viac ako 51-tisíc používateľov Facebooku. To, že by sa mala zvýšiť táto daň až na drakonickú úroveň spomínanú v dezinformačných príspevkoch, odmietlo ministerstvo financií, polícia, viaceré médiá, aj poslanec hnutia OĽANO,“ píše v článku R. Barca z AFP Fakty.
