Vláda omieľa povinné očkovanie a Rakúsko jej hrá do kariet. Problém je však inde

Povinné očkovanie, hoci nie je jasné v akej forme, vláda Eduarda Hegera zrejme zavedie. Tento dojem mohol nadobudnúť každý, kto sledoval za posledné dva dni vyjadrenia politikov koalície.

Tí sa zhodli v podstate na tom istom. Pozdáva sa im rakúsky model a rozhodnutie rakúskeho kancelára Alexandra Schallenberga, že od februára 2022 bude u nich zavedené povinné očkovanie proti covidu-19 u všetkých dospelých ľudí.

Podľa televízie BBC sa tak Rakúsko stane prvou krajinou v západnej Európe, ktorá to nariadi všetkým.

V tejto krajine, s plnou zaočkovanosťou 65,2 percenta a aktuálne viac ako 15-tisíc novými prípadmi, cez víkend kvôli tomuto rozhodnutiu boli masové protesty v uliciach. Od 22. novembra tam platí 20-dňový lockdown pre očkovaných aj neočkovaných.

Až doteraz bolo očkovanie proti covidu prezentované ako dobrovoľné, a to aj na Slovensku. Aktuálne je v Európe orientačne 9 lockdownov rôzneho typu, a to i v krajinách s vysokou zaočkovanosťou, často nad 70 percent. Niektoré opatrenia sa dotýkajú len neočkovaných, iné obidvoch skupín.

Vláda zvažuje rôzne možnosti

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR na čele s Máriou Kolíkovou nevidí ústavnoprávnu prekážku pri zavedení povinného očkovania. Rada Európy zasa rozhodla 27. januára 2021 svojím hlasovaním v rezolúcii č. 231 (2021) o zákaze ustanovenia povinnosti očkovania členským štátom.

Zdá sa, že mnohé krajiny idú vlastnou legislatívnou cestou. Viaceré podania rieši aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, a to v rámci celej Európy, kde už povinné očkovanie zaviedli pre viaceré profesie, napríklad vo Francúzsku. Ten však ešte zatiaľ nerozhodol.

Súčasná vládna koalícia E. Hegera na túto rakúsku novinku zareagovala priam obratom. Podľa Martina Klusa (SaS), štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, toto môže byť realitou aj v iných krajinách. Najmä v tých, kde je epidemiologická situácia najhoršia, nevynímajúc ani Slovensko, čo potvrdil pre televíziu TA3.

„Plošné povinné očkovanie, to je novinka, ktorú zavádza rakúska vláda. Tí, ktorí sa toho odmietnu zúčastniť, dostanú vysoké pokuty, dokonca im bude hroziť trest odňatia slobody. To je nateraz úplne nová vec, nielen v rámci EÚ, ale globálne,“ spresnil.

Viacero pohľadov odborníkov

Pravdou je, že zabrániť vážnym stavom v nemocniciach by mohla aj lepšia starostlivosť v ambulanciách praktických lekárov.

Uviedol to pre TREND Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS). Podľa neho  je potrebné, aby ambulantná sféra fungovala pre pacientov, nie online či po telefóne. „Pacienti sú potom privážaní do nemocníc vo vážnom či rizikovom stave.“

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová upozorňuje, že v zdravotníctve treba prihliadať aj na tých, ktorí sa nemôžu očkovať z rôznych zdravotných dôvodov. Nemocnice máme preplnené a keď pacient nepôjde ani k ambulantnému lekárovi, budeme tu mať kvantum zanedbaných ochorení a predčasných úmrtí, uviedla.

„Priebehy ochorenia u zaočkovaných pacientov nie sú také dramatické ako u nezaočkovaných. U tých, ktorí nemôžu byť zaočkovaní a sú tam zdravotné komplikácie, tí by mali mať napríklad i preplácanie testov zabezpečené zo strany štátu. Očakávame viac pozornosti pre týchto pacientov,“ poznamenala pre TREND.

Rezervy štátu v praxi

Je veľmi otázne, či štát urobil všetko preto, aby pomohol pacientom, ktorí skončili v nemocniciach. Možností, ktoré uvádzajú ako aj ďalšie európske krajiny, je viac.

Európska lieková agentúra napríklad začala ešte na jar tohto roku posudzovať monoklonálne protilátky určené na liečbu covidu-19. Slovensko si v máji objednalo 15-tisíc ampuliek tohto lieku a zaplatilo za to takmer 13 miliónov eur. Nemocnice však nevedeli, ako ich majú používať a tak ležal liek až do polovice novembra v skladoch.

Až potom sa rezort zdravotníctva „zobudil“ a prezentoval na tlačovej konferencii, že toto je vhodná možnosť pre pacientov vo veku nad 65 rokov i pre rizikových pacientov.

Monoklonálne protilátky obsahujúce kasirivimab a imdevimab podali v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach za dva týždne viac ako 100 pacientom s koronavírusum, a ani jeden nemusel byť hospitalizovaný, uviedla hovorkyňa nemocnice Monika Krišková.

„Na Slovensku sú dostupné viaceré nové antivirotiká, ktoré by sa mali začať intenzívnejšie využívať,“ povedal 21. novembra v relácii O päť minút dvanásť televízie RTVS exminister zdravotníctva Marek Krajčí. „Monoklonálne protilátky sa mali podávať skutočne už skôr, teraz je to už dobre rozbehnuté.“

Istota, alebo plané sľuby?

Diskusiu k povinnému očkovaniu vedie premiér podľa vlastných slov už dva týždne s koaličnými partnermi, len potrebuje ústavnú istotu.

„Keď vraj nebude možné vyriešiť povinné očkovanie od istého veku, potom to môžeme riešiť len povinne pre celé obyvateľstvo. Toto už bolo diskutované niekoľkokrát, len na to nebola zatiaľ politická odvaha. Ale myslím si, že po vzore Rakúska budeme vidieť, že iná cesta nie je,“ spresnil E. Heger. Ak vraj nechceme mať opakované vlny a lockdowny, vakcína je podľa premiéra jedinou cestou.

Vírus si podľa neho nevyberá podľa profesií, ide po každom človeku a vyššie vekové kategórie sú menej odolné. „Potrebujeme chrániť všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu so seniormi, napríklad v domovoch sociálnych služieb. Ak budeme mať právnu istotu, že je to ústavne možné, určite to iniciovať budem,“ spresnil svoje zámery.

Škoda, že premiér si reálne nepreveril reálnu situáciu v týchto zariadeniach. Tá je už od augusta vyriešená. TREND to vtedy zisťoval u ministra práce Milana Krajniaka.

„Zo zamestnancov a klientov zariadení sociálnych služieb, ktorí požiadali o skupinovú formu očkovania, bolo k 2. augustu zaočkovaných prvou dávkou 40 790 ľudí (100 %), druhú dávku dostalo 40 688 osôb (99,65 %),“ uviedla pre TREND Michaela Slivková Kirňaková, hovorkyňa rezortu práce.

Politici už dva roky radi používajú silné slová pri prezentovaní svojich zámerov, aj keď je jasné, že vírus nemajú pod kontrolou. Ťažko povedať, či ho niekedy mať budú, čo mnohé krajiny otvorene priznávajú.

Napríklad budúci pravdepodobný český minister zdravotníctva Vlastimil Válek (TOP 09) nevylučuje ani štvrtú dávku, prípadne ďalšie. Posilňovacie dávky sú odporúčané najmä seniorom a ľuďom s oslabenou imunitou či tým, ktorých trápi iné závažné ochorenie. A o tom treba otvorene hovoriť.

Podobné slová o jedinej ceste, avšak z úst terajšieho ministra financií a vtedajšieho premiéra Igora Matoviča, počuli Slováci počas prvého a druhého celoplošného testovania na jeseň 2020.

Ten vlani 6. novembra na tlačovej konferencii prezentoval: „Celoplošné testovanie dosiahlo presne to, čo sme očakávali. Zlomili sme koronavírusu pomyselný väz. Doslova sme objavili atómovú bombu.“ Realita bola tá, že sa nič nezlomilo, akurát celoplošné testovanie stálo našu krajinu viac ako 478 miliónov eur.

Hľadá sa normálny vedúci „zájazdu“

Inak sa na súčasnú situáciu pozerajú napríklad analytici Dáta bez pátosu, ktorí odporúčajú venovať viac starostlivosti a pozornosti ohrozeným skupinám. „Venujte sa 420-tisíc rizikovým nezaočkovaným seniorom nad 60 rokov (nikomu inému). Ponúknite im napríklad k vakcíne 500 eur a dajte 5 miliónom ľudí svätý pokoj,“ dodávajú na svojej sociálnej sieti s tým, že máme rozbité zdravotníctvo.

Ani ventilátor nie je zázračná pilulka. „Nezachráni nás ani tisíc ventilátorov, ani dvetisíc anesteziológov. Nás zachráni jeden normálny vedúci zájazdu, ktorý nakreslí na tabuľu tri ciele, ktoré prispejú k riešeniu a zabudne na grafy rekordov pozitívnych. Celé leto nacvičujeme boj na úplne zlom cvičisku a od augusta sa pozeráme na nesprávne dáta,“ upozornili 20. novembra analytici.

Otáznikov, ktoré sa vynoria časom, môže byť viac. V budúcnosti sa podľa matematika Richarda Kollára z Iniciatívy Veda pomáha môže stať, že testy budú odhaľovať viac pozitivity u očkovaných ako u neočkovaných. V prospech očkovania na prvý pohľad nemusia hovoriť ani údaje o hospitalizáciách či úmrtiach.

Stalo by sa tak, keby veľká väčšina našej populácie bola zaočkovaná či premorená a vírus by pokračoval v šírení. Práve z tohto dôvodu je pre ľudí ťažké vyhodnotiť napríklad to, či je bezpečnejšie dať sa zaočkovať alebo prekonať koronavírus. S číslami pritom treba v pandémii narábať opatrne a politici by mali ísť príkladom.