Hegerova lacná elektrina i plyn? Realita je iná. Rast o 170 percent, Slovákov láme búrka cien

Nikto nevie dať Slovákom toľko, koľko im politici dokážu sľúbiť. Avšak len na papieri, prípadne formou memoránd, ktoré sa stali obľúbenou marketingovou formou Hegerovej vlády takmer vo všetkých rezortoch. Sľubov aj v oblasti energetiky padlo za posledné mesiace viac.

Bežní ľudia však čím skôr očakávajú riešenia ich reálnych problémov, a to, ako im štát bude kompenzovať vysoké ceny energií, keďže ich peňaženky na to nestačia už dnes.

Ešte vo februári 2022 vláda Eduarda Hegera podpísala so Slovenskými elektrárňami (SE) memorandum, ktorými chce stabilizovať ceny elektriny na najbližšie dva roky pre domácnosti. Koncom júna sa ukázalo, že zvýhodnená cena silovej elektriny 61,21 eura za megawatthodinu (MWh) bude obmedzená výškou spotreby do štyroch megawatthodín. Nad tento limit bude cena elektriny oveľa vyššia.

Domácnosti by podľa zámerov politikov mali dostávať aj lacnejší plyn. Ceny zemného plynu od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) pre domácnosti vzrastú podľa rezortu hospodárstva od začiatku budúceho roka o 34 až 59 percent.

Nižšiu sumu zaplatia odberatelia, ktorí od augusta do konca roka uzatvoria s SPP štvorročnú zmluvu, a vyšší nárast platí pre domácnosti, ktoré budú mať jednoročný kontrakt, objasnil nedávno minister hospodárstva Richard Sulík.

Konkrétne, pri zmluve na štyri roky im porastie cena plynu o 20 percent plus infláciu 12 percent, teda 32 percent. Pri zmluve na rok sa mu zvýši cena o 42 percent plus infláciu 12 percent, čo spolu predstavuje 54 percent.

Štát zbytočne dlho analyzuje, ceny rastú

Ani opatrenia v oblasti cien energií, ktoré štát stále len chystá na papieri, však nemusia v praxi stačiť. Už v súčasnosti badať, že enormne rastú. A navyše, rásť ešte budú. 

Regulované ceny energií sa bez dodatočných opatrení štátu zvýšia v budúcom roku na viac ako dvojnásobok, upozornil na to 22. júla 2022 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Je dôležité, aby sa pripravované opatrenia štátu vrátane tých, ktoré navrhujeme v analýze, dotiahli do praxe. Potom sa ľudia na Slovensku nemusia zdražovania energií na budúci rok obávať,“ uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.

Priemerná trhová cena elektriny s dodávkou v roku 2023 za obdobie marec až jún 2022 je 228,45 eura za megawatthodinu (MWh) čo je 3,7-násobok oproti trhovej cene elektriny vstupujúcej do regulovaných cien v roku 2022. Bez vplyvu memoranda so SE by regulované ceny pre domácnosti na budúci rok mohli vzrásť v priemere o vyše 130 percent.

Podobný je vývoj cien aj pri zemnom plyne, kde je priemerná trhová cena plynu s dodávkou v roku 2023 za obdobie január až jún tohto rok  88,65 eura/MWh, čo je 3,7-násobok oproti trhovej cene plynu vstupujúcej do regulovaných cien v roku 2022.

„Vplyvom nárastu trhových cien by regulované ceny pre domácnosti na budúci rok mohli vzrásť v priemere o viac ako 170 percent pri súčasných úrovniach trhových cien. Skutočné dosahy budú známe po ukončení relevantných cenových konaní v závere tohto roka,“ uviedol ÚRSO.

Ceny tepla sa odvíjajú najmä od cien plynu a elektriny, a preto úrad odhaduje nárast cien tepla o približne 140 percent. Tieto ceny však štát neavizoval, na rozdiel od susedného Česka, nejako upraviť.

Pri aktuálnej hrozbe extrémneho zdražovania energií je dôležitá adresná podpora štátu pre všetky zraniteľné skupiny odberateľov energií, podotýka pre TREND Radoslav Igaz, hovorca úradu. Treba totiž myslieť aj na podporu tých, ktorí nebudú mať prístup k zlacneným dodávkam elektriny.

„Využijeme v maximálnej miere všetky regulačné nástroje v zmysle slovenskej legislatívy, aby sme ochránili záujmy zraniteľných odberateľov energií. Avšak ani pri maximálnom znížení distribučných poplatkov, či primeraného zisku, nie je v súčasnosti šanca na plnú kompenzáciu extrémneho nárastu trhových cien energií na svetových burzách,“ dodáva hovorca.

Domácnosti už zažívajú cenový šok

Riešením by podľa ÚRSO mohla byť agregácia elektriny z memoranda so SE a povinného výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby energie a tepla (KVET) a ich dodávka pre cieľové skupiny odberateľov za nákladovú cenu.

„Obdobný systém agregácie by bol vhodný aj v dodávke plynu pre cieľové zraniteľné skupiny odberateľov, napríklad pre bytové kotolne, výroba tepla v CZT pre domácnosti,“ dodal úrad.

Aká je v súčasnosti realita pre slovenské domácnosti? Majú vlastníci bytov uzatvárať nové zmluvy, alebo sa to vyrieši formou dodatkov? A kedy vlastne budú odoberať lacnejšiu energiu? TREND zisťoval v praxi viac a prináša viaceré prekvapenia.