Grékov už netreba prísne strážiť, hospodária opatrnejšie

Grécko sa po 12 rokoch zbaví tvrdého dozoru Európskej únie. Koncom augusta opustí takzvaný rámec sprísneného dohľadu a Atény budú mať znovu väčšiu slobodu pri tvorbe vlastnej hospodárskej politiky. Pod režim sprísneného dohľadu sa Gréci dostali po tom, čo opustili záchranný program medzinárodných veriteľov. V rámci rôznych programov Grécko získalo pomoc presahujúcu 260 miliárd eur. Tie postupne čerpalo od roku 2010. Krajina získavala pomoc výmenou za bolestivé reformy. Rámec sprísneného dohľadu slúžil najmä na to, aby vláda  pokračovala v reformách aj po ukončení programov pomoci. Pre Grécko sa tým kontrolný režim úplne nekončí, pokračovať by mal až do roku 2059. Vtedy by krajina mala podľa aktuálneho plánu splatiť 75 percent objemu medzinárodnej pomoci.

Grécka kríza bolestivo nepoznačila len túto stredomorskú krajinu, stala sa predmetom politických sporov naprieč Európu. Na Slovensku bola dôvodom predčasného pádu pravicovej vlády Ivety Radičovej, po ktorom prevzal oťaže krajiny na osem rokov Robert Fico. Grécko z nej však vyšlo posilnené a napríklad v porovnaní so Slovenskom v súčasnosti hospodári oveľa zodpovednejšie.

Klamstvá socialistov

Príčinou obrovských gréckych problémov bol najmä nepripravený vstup do eurozóny v roku 2001. Tamojší ministri socialistickej vlády totiž niekoľko rokov falšovali rozpočtové štatistiky, na základe ktorých krajina mohla prijať euro. Ako sa nakoniec ukázalo, deficit od roku 1999 nikdy neklesol pod hranicu troch percent, ako to vyžadovali Maastrichtské kritéria. Krajina sa navyše borila s nevídanou prezamestnanosťou a neefektivitou.

Dlh krajiny už pri vstupe do eurozóny prekračoval hranicu sto percent HDP a ani v ďalších rokoch neklesal jej deficit pod tri percentá. Prioritou pre celú krajinu totiž bola organizácia olympijských hier 2004, ktoré stáli viac ako deväť miliárd eur. Deficit rozpočtu v tom roku dosiahol 6,1 percenta a dlh prekročil 110 percent HDP. Grécko tak už pred veľkou finančnou krízou nebolo v dobrej kondícii a globálna kríza znamenala pre južanskú krajinu, ktorá si žila nad vlastné pomery, katastrofu.

V roku 2007 sa HDP Grécka na obyvateľa dostalo podľa Eurostatu na 22 500 eur, lenže následne sa prepadol až na 16 630 eur v roku 2013. Porovnanie týchto údajov ukazuje, že ekonomika stratila v tomto období štvrtinu svojej veľkosti a utrpela ranu, z ktorej sa dodnes nespamätala. Krajina dokázala prepad výkonu ekonomiky zastabilizovať, no žiadny prudký nárast smerom k predkrízovým úrovniam ekonomika nedokázala vygenerovať. Slovenská a grécka ekonomika sa v tomto smere približujú. Kým v roku 2008 bol výkon gréckej ekonomiky na obyvateľa o 88 percent vyšší ako výkon slovenského hospodárstva, v roku 2021 bol HDP Grécka na hlavu vyšší len zhruba o 12 percent.