Neistota spojená s vývojom verejných financií v Grécku patrila medzi dominujúce kurzotvorné faktory na stredoeurópskych devízových trhoch v úvode decembra. Kurz poľského zlotého sa hneď po oznámení zhoršenia ratingového výhľadu Helénskej republiky oslabil o takmer tri percentá, späť nad 4,15 PLN/EUR. Pravdepodobné koncoročné testovanie úrovne 4,20 PLN/EUR, ktorá po explózii v Dubaji ešte odolala, by v prípade jej prelomenia mohlo zlotému otvoriť cestu k ďalším stratám. Až k pásmu 4,31-4,32 PLN/EUR, ktoré vydržalo depreciačné pokusy zlotého v závere októbra.

Hoci oslabenie maďarského forintu po správach z Dubaja na konci novembra bolo len netrvácne, prípad Grécka upriamil reflektory aj na podobné rozpočtové riziká v strednej Európe. Hoci možno namietať, že pod tlakom záchrannej pomoci Medzinárodného menového fondu pristúpilo Maďarsko k drakonickým ozdravným opatreniam na oboch stranách verejných financií (zvýšenie daní, ako aj radikálne škrty vo výdavkoch), príbeh Grécka vyzdvihol do popredia len veľmi ťažko matematicky prognózovateľné riziko spojené s budúcoročnými parlamentnými voľbami. Maďarský forint sa tak po prvý raz od začiatku novembra oslabil nad hranicu 276 HUF/EUR. Prípadné prelomenie pásma 279- -280 HUF/EUR, ktoré udržalo depreciačné pokusy v úvode novembra, robí kurz forintu zraniteľný až po hranicu 290 HUF za euro.

Rok volieb, ktorý prispel k skoro až zdvojnásobeniu gréckeho deficitu verejných financií (v pomere k HDP), čaká po Novom roku aj Česko. Kurz koruny sa tak po krátkom exkurze k 25,600 CZK/EUR vrátil nad hranicu 26 korún za euro. Prelomenie ďalšej hranice blízko úrovní 26,300 CZK/EUR môže, najmä v prostredí koncoročnej oslabenej likvidity devízového trhu, urobiť českú korunu zraniteľnou voči ďalším, takmer až jednokorunovým stratám (po úroveň 27,332 CZK/1 EUR). Od začiatku decembra sa tak oslabili k euru všetky V3 meny – forint o 2 %, zlotý o 1,6 a koruna o 0,7 percenta.

Okrem pripomenutia vážnosti, ktorú ratingové agentúry a finančné trhy pripisujú zhoršeniu verejného hospodárenia, hoci aj z dôvodu globálnej recesie, môže k depreciačnému tlaku na kurzy prispieť aj koncoročné uzatváranie ziskov z takmer deväťmesačného trendu ich posilňovania. Netreba zabúdať, že na vlne oživeného globálneho apetítu po riziku kurzy susedných mien domácim exportérom paradoxne vôbec neprajú: od začiatku marca sa k euru posilnila CZK o 8,3 %, forint o 11,2 % , zlotý až o 14,3 %.

Horúca jeseň sa pre susedné meny preto nemusí skončiť ani po sviatkoch. Súboj s rozpočtovou konsolidáciou, najmä v roku volieb, nemusí byť v strednej Európe taký bezbolestný, minimálne pokiaľ ide o riziko negatívnych zmien ratingu – a súvisiace zdraženie refinancovania verejného dlhu.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko.