Dôvodom oslabovania eura boli najmä neuspokojivé dáta priemyselnej produkcie z viacerých európskych ekonomík, ktoré poukázali na pretrvávajúcu zraniteľnosť európskej ekonomiky. Pod pokles kurzu spoločnej meny eurozóny voči doláru sa ale podpísali aj obavy o bankový sektor v Portugalsku, kde sa do popredia dostali správy o meškaní jednej z bánk pri splatnosti krátkodobého dlhu.

Na svetových akciových trhoch sa aj vo štvrtok červenalo. Spomínané slabé výsledky priemyselnej produkcie v Európe sa podpísali pod pomerne výrazný prepad trhových cien akcií priemyselných podnikov. Strácali aj letecké spoločnosti, ktoré tento týždeň nadol ťahal profit warning, varovanie investorov pred nečakane zlými hospodárskymi výsledkami, jednej z nich.

Nemecký index DAX vo štvrtok stratil – 1,5 percenta a ani zďaleka nebol indexom s najhorším výsledkom. Stratami ho prekonali španielsky IBEX i taliansky FTSE, ktoré si odpísali rádovo dve percentá, a ešte horšie si počínal portugalský PSI s poklesom o – 3,7 percenta. Európske akciové trhy vo štvrtok naozaj pripomínali Červené more, ktoré sa rozliehalo od Škandinávie cez Nemecko až po krajiny Stredozemného mora.

Sfarbené dočervena boli vo štvrtok akciové trhy aj na druhej strane Atlantiku. Indexy S&P500 a DJIA si odpísali – 0,4 percenta a o desatinku viac stratil technologický index NASDAQ. Pozornosť sa však venovala aj iným udalostiam.

Grécko vo štvrtok uskutočnilo očakávaný predaj trojročných dlhopisov, a postupne tak napĺňa svoj cieľ znovuvybudovať svoju výnosovú krivku. Ešte v apríli sa krajina vrátila na trh z exilu predajom dlhopisov so splatnosťou päť rokov. Štvrtková aukcia prilákala dopyt investorov na úrovni 3 miliárd eur, z ktorého grécka strana akceptovala polovicu, teda 1,5 miliardy eur. Finálny výnos do splatnosti dosiahol 3,5 percenta, čo grécki predstavitelia označili za úspech a prejav dôvery investorov aj v súčasných nepriaznivých časoch.

Výsledok aukcie totiž nebol práve oslnivý a zaostal za očakávaniami. Aj samotné Grécko totiž predpokladalo, že investori si od neho vypýtajú len približne tri percentá a za tento úrok chcelo na trhu umiestniť dlhopisy v dvakrát väčšom objeme, než sa napokon stalo. Gréci sa ale nemôžu čudovať, že naň majú banky a iní investori po svojich nedávnych skúsenostiach ťažké srdce.

Ešte ťažšie srdce majú banky v súčasnosti na Maďarsko. Viaceré európske bankové skupiny v posledných dňoch informovali o očakávaných negatívnych dopadoch nového vládneho zákona na ich hospodárske výsledky. Schválený zákon o cudzomenných pôžičkách, ktoré v minulosti banky poskytli svojim klientom, prinesie totiž viacerým bankám pôsobiacim na maďarskom trhu rozsiahle straty.

Prvá polovica roka 2014 je už za nami a okrem hodnotenia osobných úspechov a neúspechov sme tak mohli zhodnotiť aj to, na čom mohli investori v tomto období najviac zarobiť. Darilo sa najmä komoditám, a to predovšetkým káve, ktorá bola na konci júna 2014 až o polovicu drahšia ako na začiatku roka. Kávičkári sa tomu ale veľmi nepotešili.

Voľná menová politika centrálnych bánk priala aj akciovým indexom. Z tých najznámejších si v prvom polroku najviac polepšil S&P500 so ziskom 6,1 percenta. Z mien sa darilo najmä dolárom od protinožcov, teda novozélandskému i austrálskemu doláru.

A čo čakáme od druhej polovice roka 2014? Najbližšie mesiace budú zrejme podobné tým ostatným. Európska centrálna banka bude aj naďalej udržiavať mimoriadne voľnú menovú politiku v snahe naštartovať ekonomický rast a udržať cenovú stabilitu. V eurozóne tak aj naďalej budeme svedkami mimoriadne nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.

Ďalšie významné centrálne banky sveta by však s blížiacim sa rokom 2015 mohli čoraz častejšie hovoriť o ústupe zo súčasných politík. Prvou veľkou centrálnou bankou, ktorá by mohla úrokové sadzby zvýšiť, bude zrejme britská Bank of England (BoE). Jej guvernér Mark Carney už naznačil, že k takémuto kroku by mohlo dôjsť skôr, než to trh očakáva. Možno si tak pripravuje pôdu na sprísnenie menovej politiky už na prelome rokov.

Na svojom štvrtkovom zasadnutí ale BoE k zmene nastavenia menovej politiky nepristúpila. Základná úroková sadzba na ostrovoch tak zotrvala na úrovni 0,50 percenta, na ktorej sa drží už od marca 2009. Britskí centrálni bankári nemenili ani cieľový objem nakupovaných aktív zo súčasnej úrovne 375 miliárd libier.

S niekoľkomesačným odstupom za britskou BoE očakávame zvyšovanie úrokových sadzieb aj na opačnej strane Atlantiku. Americký Fed podľa všetkého ukončí program kvantitatívneho uvoľňovania ešte v tomto roku a v roku 2015 by už mohol začať uťahovať opasok menovej politiky aj prostredníctvom vyšších sadzieb. Stredajšie minútky z ostatného zasadnutia Fed-u sa síce zvyšovaniu úrokových sadzieb veľmi nevenovali, no potvrdili zámer zastaviť kvantitatívne uvoľňovanie už v októbri.

Autorka je analytička Poštovej banky