Jedným z najsledovanejších globálnych komoditných indexov je S&P GSCI. Viac ako polovica jeho hodnoty je odvodená od energií, 15 percent je postavených na oblinách a 12 percent na priemyselných kovoch. V apríli 2020, keď svet balansoval na hrane ekonomickej krízy, cena ropy dramaticky poklesla a index stiahla na historické minimá. Tento komoditný kôš sa vtedy stal najlacnejší v celej svojej 15-ročnej histórii. Neprešli ani dva roky a komodity sú trojnásobne drahšie. Počas druhého marcového týždňa index dokonca prekonal svoje rekordné maximá z leta 2008.
V súčasnosti je tlak na rast širokého spektra komodít ešte intenzívnejší ako v čase pred veľkou finančnou krízou. K prudkému rastu ropy sa pridal európsky zemný plyn, hliník, nikel alebo paládium, ktoré všetky zaznamenali nové rekordné úrovne. Najväčšie pohyby sú na cenách komodít, ktorým hrozí priame ohrozenie z rusko-ukrajinského konfliktu. Najmä pšenice. V priebehu prvého marcového týždňa jej burzová cena vzrástla o obrovských 40 percent. Čím dlhší a intenzívnejší bude ukrajinský konflikt, tým problematickejšie budú dodávky ruskej a ukrajinskej pšenice do sveta.
Prudké rasty komodít ako keby nemali konca. Počas prvého marcového týždňa vzrástli najviac od roku 1974, no aj počas druhého marcového týždňa ich rast pokračuje. Hlavne niklu, ktorého cena sa viac ako zdvojnásobila. Posledný rast cien komodít preto nemusí byť taký krátkodobý ako v roku 2008. Vtedy bol ťahaný najmä špekulatívnym kapitálom tesne pred prasknutím globálnej finančnej bubliny. V súčasnosti je o obmedzení ponuky komodít kvôli vojne pri nízkych globálnych zásobách, ktoré hrozia až fyzickým nedostatkom základných surovín.
Práve preto je pravdepodobné, že vyššie ceny tu ostanú dlhšie a ďalej zhoršia vyhliadky centrálnych bánk v boji s infláciou. A zároveň budú pôsobiť ako daň na spotrebiteľov, čo zhorší rastové vyhliadky jednotlivých ekonomík. Preto sa začína čoraz viac skloňovať pojem stagflácia.
