Geopolitická šarvátka spôsobila, že záujem centrálnych bánk o zlato vzrástol „kolosálne“

Zlato je zvláštny kov a ešte zvláštnejšia investícia. Ako kov priťahuje pozornosť ľudí od nepamäti, a ako investícia od kolapsu menového systému v 70. rokoch. Najmä s rastom inflácie od nového storočia začal dopyt po ňom prudko rásť, čo zvýšilo jeho cenu v dolárovom vyjadrení sedemnásobne. Vysoká inflácia v minulom roku mu dala krídla rovnako silné ako americkému doláru, čo ale stačilo k tomu, aby sa stalo jednou z najlepších tried aktív v časoch ekonomickej a politickej neistoty.

Kým dolár mal z finančného hľadiska nad zlatom navrch (najmä kvôli úročeniu, lepšej likvidite a nižším nákladom), z geopolitického hľadiska ho zasiahli silné rany. De facto znárodnenie ruských devízových rezerv po útoku na Ukrajinu spôsobilo, že mnohé štáty po celom svete začali prehodnocovať formu držby svojich aktív. Doteraz to boli najmä vládne dlhopisy rozvinutých krajín, kde držali voľné zdroje, no postoj Západu ich prinútil dovtedajšiu politiku zmeniť.