Gambleri v bielych golieroch

Investovanie nie je zábavkou bohatých, ale zohráva dôležitú úlohu v ekonomike. Pomáha presmerovať peniaze k tým, ktorí majú nápady, ale nemajú ich za čo realizovať. Mnoho úspešných firiem by sa bez cudzieho kapitálu neodkázalo dostať tam, kde sú dnes. Odmenou pre investorov je zhodnotenie. V lepšom prípade zabezpečujú výnosy z kapitálového majetku investorom slušný život. Vo väčšine prípadov však slúžia len na to, aby sa úspory neznehodnotili infláciou. V niektorých prípadoch dokonca môže investor o svoje peniaze prísť. Aj preto treba byť pri investovaní opatrný.

Kto je investor a kto špekulant?

Veľmi zjednodušene by sme mohli ľudí, ktorí obchodujú na burze, rozdeliť na dva typy:

• Investori: Sú spravidla opatrnejší a svojmu rozhodnutia veria. Najmä preto, že sa zodpovedne rozhodli.
• Špekulanti: Radi sa na burze hrajú a častejšie počítajú straty. Sú to hráči, ktorí sa neboja použiť páku či vložiť peniaze do takmer neznámeho inštrumentu.

Rozdiel medzi investormi a špekulantmi je niekedy veľmi tesný. Autor knihy Inteligentný investor Benjamin Graham (veľa sa od neho naučil aj Warren Buffett) tvrdí, že investičné rozhodnutie je také, ktoré po starostlivom zvážení prináša bezpečnosť vkladu a primeraný výnos. Všetko ostatné je podľa neho špekulácia. Ak sa stotožníme s touto definíciou, takmer všetci burzoví obchodníci sú špekulanti.

Špekulácie na rast a na pokles

Investori neprofitujú len z rastu, ale aj z poklesu. Spravidla uzatvárajú dva druhy obchodov:

• Dlhé pozície (long position) – ide o klasický investičný obchod, keď investor nakúpi napríklad akciu vo chvíli, keď je lacná a predá ju, keď jej cena na trhu stúpne. Prípadne si ju ponechá a profituje z dividend.
• Krátke pozície – (short position) – takejto pozícii hovoríme aj špekulácia na pokles. Vysvetlíme si to na zjednodušenom príklade. Investor počíta s tým, že akcie spoločnosti ABC sa prepadnú. Požičia si preto akciu spoločnosti, kým je jej hodnota 100 eur a niekomu ju predá. Keď akcie klesnú na 80, akciu kúpi a vráti ju tomu, od koho si ju požičal.

Ak sa vám zdá tento model trochu čudný, práve ste odhalili jednu z príčin finančnej krízy. Aj preto silnie tlak na obmedzovanie takýchto špekulatívnych obchodov na pokles.

Do akých inštrumentov môžeme investovať?

Investičných inštrumentov je pomerne veľa, my si predstavíme tie najznámejšie:

Akcie: Sú to majetkové cenné papiere. Investor je cez akcie spoluvlastníkom spoločnosti a pokiaľ má dostatok akcií, môže sa dokonca podieľať na rozhodnutiach firmy. Profitovať môže z dividend – teda z podielov na zisku a takisto môže akcie nakupovať a predávať so ziskom.

Dlhopisy: Sú to dlhové cenné papiere, pri ktorých sa emitent zaviaže vrátiť pri splatnosti dlhopisu dohodnutú sumu. Je to spravidla viac, ako investor emitentovi „požičal“. Na rozdiel od akcie nemá veriteľ vlastnícke práva k spoločnosti. Môže však s dlhopisom obchodovať.

Rozdiely medzi akciami a dlhopismi vidíme aj pri obchodovaní. Ak sa napríklad v médiách objaví informácia, že výnosy na španielskych dlhopisoch rastú, rozhodne to nie je dobrá správa. Znamená to, že rastie riziko a preto bol pôvodný držiteľ dlhopisu nútený znížiť jeho cenu. Ak je napríklad na trhu k dispozícii dlhopis v nominálnej hodnote 100 eur iba za 70 eur, pričom pôvodný investor ho kúpil za 80 eur, výnos z neho narástol, ale spolu s ním aj riziko.

Dlhopisy môžu byť štátne, komunálne a podnikové. Osobitným druhom dlhopisov sú hypotekárne záložné listy (HZL), prostredníctvom ktorých banky zabezpečujú zdroje na poskytovanie hypoték.

Konvertibilné dlhopisy: Predstavujú kombináciu dlhopisu a akcie. Zjednodušene povedané, ide o dlhopis, pri ktorom má jeho držiteľ právo na výmenu za akciu.

Komodity: Patrí sem väčšina poľnohospodárskych plodín a nerastných surovín. Na komoditnej burze sa však môžu obchodovať aj emisné povolenky. Komodity delíme na:

• Soft komodity – to sú napríklad káva, čaj, kakao, hovädzie a bravčové mäso, pomarančový koncentrát, sójové bôby, pšenica a kukurica.
• Hard komodity – patria sem ropa, vzácne a farebné kovy, železo, olovo, drevo a mnohé ďalšie.

S komoditami sa dá obchodovať napríklad prostredníctvom derivátov, keď si pestovateľ, ťažiar alebo kupca poisťujú do budúcnosti cenu komodity.

Menové páry (FOREX): Keďže väčšina krajín má plávajúce kurzy mien, investori si svoje obchody v cudzích menách zaisťujú na FOREXovom trhu. Z viacerých dôvodov sa však menový gambling stal pre mnohých investorov hlavným investičným nástrojom. Predmetom obchodovania je vývoj dvoch mien. Medzi najznámejšie menové páry patria: EUR/USD, GBP/USD, USD/CHF a USD/JPY.

Investori však radi obchodujú aj s exotickými menami. Pri FOREXe si treba dávať pozor na páku, ktorá násobí zisky, ale aj straty. Ak používa investor páku 1:100 znamená to, že pri pohybe kurzu o 1% môže získať dvojnásobok investície alebo stratiť všetko. Aj preto je rozumnejšie využívať menšie páky.

Len pre zaujímavosť. Ešte v roku 2008 obchodovala spoločnosť Ritro na FOREXovom trhu s juhoafrickým random prostredníctvom Dexia banky (dnešná Prima) a prišla o takmer 140 miliónov eur. Obe spoločnosti sa súdia o to, kto je za stratu zodpovedný. V prvom kole súd priznal Ritru odškodnenie zo strany Dexie, odvolací súd však rozhodnutie zrušil.

Pokiaľ sa obchody na burze uskutočňujú hneď, hovoríme im spotové, investori však využívajú aj celý rad derivátov, teda obchodov odvodených od podkladového aktíva:

Opcia: Znamená právo, ale nie povinnosť v budúcnosti kúpiť alebo predať podkladové aktívum za dohodnutú cenu. V prípade práva kúpiť hovoríme o call opcii a v prípade práva predať hovoríme o put opcii. Vysvetlime si to na príklade. Hutnícka spoločnosť očakáva zvýšenie ceny železnej rudy a preto si poistní jej cenu kúpou call opcie. Pokiaľ cena naozaj stúpne, uplatní si call opciu. Ak sa naopak cena naopak zníži, nechá opciu vypršať. Ak už medzitým nebude rudu potrebovať, ale cena stúpne, môže call opciu predať tretej strane.

Forward: V tomto prípade ide o povinnosť predajcu v budúcnosti predať a zároveň povinnosť kupujúceho kúpiť podkladové aktívum. Táto povinnosť (právo) sa dá preniesť na tretiu stranu. To vytvára priestor pre obchodovanie forwardov.

Futures (futurity): Rovnako ide o o povinnosť predajcu v budúcnosti predať a súbežnú povinnosť kupujúceho kúpiť podkladové aktívum. Na rozdiel od forwardov sú futures štandardizované pre obchodovanie na burze.

Swap: Je to dohoda o časovo obmedzenej výmene platieb medzi dvoma zmluvnými stranami. Môže ísť o úrokové alebo menové swapy. V prípade úrokových swapov využíva každá zo strán iný typ úrokovej miery (fixný verzus plávajúci). Swap teda môžeme preložiť ako poistenie proti zmene úrokovej sadzby. V prípade menových swapov ide o výmenu platieb v rozdielnych menách.

Medzi neslávne známe patria Credit default swapy čiže poistenie proti nesplácaniu dlhopisov, napríklad HZL. Na takzvaných CDS dlhé roky profitovala aj americká AIG – teda až kým poisťovňu nemusela zachraňovať americká vláda s pomocou 85 miliárd dolárov. Áno, bol to jeden zo spúšťačov krízy.

CFD: Ide o kontrakty na rozdiel. V tomto prípade musí predávajúci zaplatiť kupujúcemu rozdiel medzi aktuálnou cenou podkladového a jej cenou v okamihu podpisu kontraktu.

Pozor na cvičné obchody

Mnohí obchodníci s cennými papiermi umožňujú svojim klientom vyskúšať si obchodovanie na nečisto – teda bez reálnych peňazí. Práve nulové riziko a „neobmedzený kapitál“ však nútia cvičných investorov správať sa inak. Reálne obchodovanie sa s fiktívnym nedá porovnávať.

Samostatnou kategóriou sú súťaže pre fiktívnych investorov o lukratívne ceny (Porsche či kilogram zlata). Z informácie, ktorá sa objaví po vyhodnotení, sa spravidla dozvieme, aké rozprávkové zhodnotenie dosiahol víťaz. Vonku sa však nedostanú informácie o tom, koľko ľudí poslalo svoj účet do mínusu hneď po prvom dni obchodovania.

Riaditeľ jednej veľkej banky hovorí, že obchodník sa stáva dobrým obchodníkom, až keď stratí svoj prvý milión. Inak povedané, reálne skúsenosti pri obchodovaní sa nedajú ničím nahradiť.

O týždeň v rubrike Finančná sebaobrana: Najväčšie investičné trapasy.

Prečítajte si všetky vydania seriálu a objednajte si RSS odber tu.