Zmiernenie averzie investorov k riziku zo záveru októbra bolo len dočasné.

Spolu s pokračujúcim poklesom apetítu po riziku sa v úvode novembra pod depreciačným tlakom ocitli aj stredoeurópske meny (forint 270 HUF/EUR, zlotý 3,80 PLN/EUR a koruna 25,500 CZK/EUR).

Nezabránilo tomu ani ich vyššie úročenie, ani rozšírenie úrokového diferenciálu po znížení kľúčovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Práve naopak, mimoriadny zásah proti hrozbe stagnácie eurozóny pripomenul zraniteľnosť stredoeurópskych ekonomík. Tú na prelome druhého novembrového týždňa pripomenuli i ratingové agentúry Moody’s a Fitch zhoršeným hodnotením susedného Maďarska.

Zlotý (-15,7 %), forint (-13,9 %), RON (-7,1 %) aj česká koruna (-6,1 %) tak od začiatku augusta patria na čelo rebríčka mien krajín rozvíjajúcich sa trhov, ktoré doplácajú na zostrenie globálnych turbulencií (spolu s islandskou korunou, juhoafrickým random a tureckou lírou). Aj v závere roka možno očakávať zvýšenú zraniteľnosť stredoeurópskych mien na strane oslabenia.

Na ďalšie zníženie sadzieb ECB (3,25 %) zatiaľ reagovali len Česká národná banka (ČNB) a jej slovenský náprotivok. Česi prekvapili trh a namiesto o štvrť znížili základnú úrokovú sadzbu o pol percentného bodu na 2,75 %, najmenej od júna 2007.

Aj v prípade ČNB sa rozhodnutie až o 50-bodovej zmene základnej sadzby považuje za mimoriadne. Podľa guvernéra ČNB Zdeňka Tůmu boli „hlavným dôvodom drastického zníženia signály o prudkom spomalení inflácie, spôsobenom celkovým oslabením hospodárskej aktivity“.

V budúcom roku očakáva ČNB namiesto pôvodného odhadu 3,6 % spomalenie hospodárskej dynamiky na 2,9 %. Tento týždeň sa ku kroku ECB pridala aj slovenská centrálna banka. Už neprekvapilo, že znižovala sadzby tiež o pol percentného bodu na 3,25 %.

Napriek členstvu v Európskej únii doplatilo Rumunsko, rovnako ako Maďari, na súčasné turbulencie znížením ratingu záväzkov vlády. Klesli na neinvestičný, takzvaný špekulatívny stupeň (BB+ pre dlhodobé záväzky v cudzej mene).

Hlavným dôvodom bola zraniteľnosť rumunského rastu, okrem iného v nedávnej minulosti podporovaného rýchlou expanziou úverov súkromnému sektoru. Aj pre populárne čerpanie nižšie úročených devízových úverov je pritom Rumunsko závislé od čoraz neistejších externých zdrojov financovania.