Dianie na svetových finančných trhoch sa citeľne dotklo aj stredoeurópskych mien. Vďaka blízkosti vstupu do jednotnej menovej únie sa však Slovensko mohlo presvedčiť o význame kurzovej stability.

A najmä v týždni, keď najsilnejší a najslabší kurz forintu delilo takmer 10 percent, v prípade do leta favorizovaného zlotého takmer sedem percent. Aj keď k stratám prispeli negatívne externé impulzy, teda niekoľkoročný rekord averzie investorov k aktívam s takmer akoukoľvek mierou rizika, Vyšehrad sa na vlastnej koži presvedčil o varovaní pred zvýšenou zraniteľnosťou krajín s výraznými či dokonca rastúcimi externými nerovnováhami, mapovanými napríklad deficitom bežného účtu platobnej bilancie.

V rebríčku mien, ktoré najcitlivejšie doplatili na turbulencie oslabením k euru, nasledujú po juhoafrickom rande a tureckej líre práve forint, leu a zlotý. Pozície si udržala česká koruna, hoci pražská burza pocítila trpkosť odlevu zahraničných portfóliových investorov.

Napriek klesajúcim mesačným prebytkom sa však ČR v tomto roku teší aktívnej obchodnej bilancii. Ako dlhodobo jedna z najnižšie úročených mien česká koruna aj počas ostatných turbulencií ťažila z ústupu z obchodov postavených na rozdielnom úročení (a sprievodného splácania korunových úverov zahraničných investorov).

Hoci ešte pred týždňom bolo aktuálne očakávanie, že začiatok menového uvoľňovania ECB ovplyvní smerovanie politiky centrálnych bánk v strednej Európe, prudké oslabenie zlotého i forintu pripomenulo, že obdobie „zvýšenej neistoty na zahraničných trhoch“, ako naznačila Magyar Nemzeti Bank, je spravidla argumentom za zdržanlivé zlacňovanie domácich úrokov.

Hoci po víkendových stabilizačných opatreniach eurozóny si obe spomínané meny vydýchli, hospodárske spomalenie na ich exportných teritóriách ešte len pripraví zaťažkávaciu skúšku pre ich ďalšiu hospodársku expanziu i vývoj obchodného deficitu.

Maďarská vláda odlev zahraničných peňazí pocítila minulý týždeň, keď sa z trhu so štátnymi dlhopismi vytratili ponuky na kúpu.

Výnos do splatnosti z forintových štátnych dlhopisov sa zvýšil zhruba o dva percentné body (cena klesla). V prípade splatností od dvoch do štyroch rokov sa vyšvihol nad 11,5 %. Po dvoch rokoch od menovej krízy v lete 2006 južní susedia opäť cítia dozvuky fiškálnej rozšafnosti socialistickej vlády spred pár rokov.

Deficitné hody v časoch konjunktúry sa im vrátili v nutnosti uťahovať opasky ešte viac v období spomalenia. Ak sa aj podarí udržať susedné meny pod minulotýždňovými minimami, zrejme za cenu, že nasledovanie znižovania euroúrokov budú musieť susedia odložiť. A to napriek spomaleniu inflácie (stále prevyšujúcej menovopolitické ciele).