Za rok od zmeny poplatkovej politiky, ktorá výrazne skresala investičné horizonty, sa potvrdili očakávania vplyvu protikrízovej zákonnej úpravy minulej vlády. Strata celého sektora DSS presiahla na polroku 2010 dva milióny eur, čo je takmer dvojnásobok vlaňajšej straty. Hlavným dôvodom je zníženie poplatkových výnosov zhruba o dve tretiny, ktoré priniesla novela zákona. Od začiatku roka 2010 sa situácia o niečo zlepšila, keďže si DSS mohli začať účtovať podiely na výnosoch klientov. No tie boli zanedbateľné.

Presný vplyv sa z hospodárskeho výsledku odlišuje ťažšie, keďže časť firiem ešte stále umoruje začiatočné náklady z náboru klientov. Napríklad druhá najväčšia Axa stojí za najväčšou časťou vlaňajšej straty, presiahla 2,1 milióna eur. Tri zo šiestich DSS dosiahli zisk, úhrnom viac ako jeden milión eur. Do mínusu tak stiahli sektor straty tých ostatných. Inak sa trhové pomery veľmi nezmenili. Prvé dve DSS ovládajú takmer 60 percent trhu, s trojkou VÚB Generali majú tri štvrtiny trhu.

Zhodnotenia sú biedne

Nevyhrali ani klienti. Okresanie poplatkov a predovšetkým zavedenie povinnosti porovnávať výnosovosť fondov na polročnej báze zrazila priemerné durácie portfólií do absurdných nížin. Väčšina z fondov, v ktorých si majú klienti sporiť 20 a viac rokov na penziu, majú nižšie durácie než priemerné peňažné fondy. A situácia sa za celý rok nezlepšila, keďže investičné pravidlá zavedené predchádzajúcou vládou naďalej platia.

Klienti sa tak síce nemusia báť záporných zhodnotení ako medzi rokmi 2008 a 2009, no na zhodnotenie môžu taktiež zabudnúť. K polroku 2010 v ročných zhodnoteniach kraľuje vyvážený fond VÚB Generali s 2,1-percentným medziročným výnosom. Väčšina fondov sa pohybuje okolo jedného percenta, vyššie čísla vykazujú hlavne tie odvážnejšie, ktoré sa rozhodli pre malý podiel akcií v portfóliách. Inak fondy, ktoré už na polroku držali takmer 3,5 miliardy eur, financujú hlavne slovenský štátny rozpočet. Podľa šéfa Asociácie DSS Petra Sochu nemôžu klienti očakávať výraznejšie zmeny vo výnosoch, kým sa neupravia pravidlá investovania.

Nik nevstupuje

Práve to sľubuje nová vláda. Minister práce Jozef Mihál má v pláne zvrátiť negatívne úpravy zavedené predchádzajúcou vládou. Prioritou je však momentálne plátanie štátneho rozpočtu, a tak doterajšie navrhované úpravy zákonov majú hlavne za cieľ vyšší výber odvodov. S druhým pilierom sa počíta až neskôr, plánom je prvý polrok 2011.

Náprava zlých opatrení minulej vlády má viacero bodov. Popri zmene pravidiel investovania by malo opätovne dôjsť k automatickému vstupu mladých do druhého piliera. Len tak je možné zabezpečiť, aby druhý pilier z dlhodobého hľadiska skutočne uľahčil situáciu rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Súčasný model dobrovoľného vstupu do pol roka po nájdení si prvého zamestnania nemá úspech. Podľa DSS si mladí neuvedomujú, že by mali vstúpiť do druhého piliera, a až si na to spomenú, môže byť neskoro. Reklama nie je veľmi možnosťou, náklady na ňu sú totiž zákonom príliš obmedzené. Podľa dát NBS do druhého piliera vstupuje v súčasnosti menej než desať percent mladých klientov. To znamená, že drvivá väčšina z nich bude závislá len od penzie zo Sociálnej poisťovne. Ktorá je už teraz v zhruba polmiliardovom deficite, ktorý sa bude v najbližších rokoch stále prehlbovať. Nejde len o vplyv druhého piliera. Sociálna poisťovňa by vyplácala viac než dostáva, aj ak by DSS vôbec nejestvovali. Podľa J. Mihála kto by predsa len nechcel byť v DSS, mal by rok na vystúpenie.

Nové poplatky

Pre klientov by to mohlo byť pozitívom. Kým vláda bývalého premiéra Roberta Fica zrušila automatické prideľovanie klientov do DSS, väčšina konzervatívnych fondov mala nulové poplatky. Zákon totiž prideľoval klientov náhodne do konzervatívnych fondov s najnižšími poplatkami, takže nula percent za správu bolo dobrou metódou, ako získať nových sporiteľov bez potreby platenia sprostredkovateľov. Okamžite po zrušení tohto pravidla vyskočili poplatky do fondov, ktoré boli predtým zadarmo. Poplatky majú byť podľa J. Mihála zákonom výraznejšie odstupňované, najlacnejšie, no i najmenej výnosné majú byť konzervatívne fondy.

Pre klientov najzásadnejšie úpravy by mali byť v oblasti investičných obmedzení, keďže súčasné fondy sú zložením takmer totožné. Podľa J. Mihála budú DSS musieť agresívnejšie investovať v rastových a vyvážených fondoch. Presnejšie znenia nových pravidiel a ich vplyv na budúce dôchodky sporiteľov budú známe až v budúcom roku.

Článok vyšiel v prílohe TREND Špeciál - Finančný biznis, ktorá vychádza 7. októbra ako súčasť týždenníka TREND č. 40.

Foto na titulke - Profimedia