Rok po začiatku svetovej krízy sa slovenské firmy ocitli v ozajstných finančných problémoch. Svedčia o tom rapídne zhoršené portfóliá podnikových bankových úverov. Od konca vlaňajška sa podiel zlyhaných firemných úverov zvýšil o dva percentuálne body. Finančné vankúše, ktoré si podniky vytvorili v minulosti, sa strácajú. Splatnosti faktúr sa naťahujú, chýbajú peniaze na materiál, firemné pokladnice zívajú prázdnotou. Odtiaľ nie je ďaleko k špekuláciám, zúfalým pokusom, no aj nezdvíhaniu telefónov a súdnym obsielkam.
Každý segment má problém. Tak začína debatu o problémových odvetviach a segmentoch v lepšej situácii vedúci oddelenia financovania malých a stredných podnikov Tatra banky Peter Matúš. Z reakcií bánk, ktoré TREND oslovil, vyplýva, že očakávania ohľadom problémových odvetví sa viac menej plnia. Napriek tomu banky tvrdia, že čierne listiny na odvetvia si nerobia.
Čím menší, tým horšie
Väčšina bánk sa ku klientom snaží pristupovať jednotlivo. Hoci pri konečnom posudzovaní rizikovosť odvetvia tak či tak zohráva úlohu. Keď bankári hovoria o riziku v odvetví, najčastejšie spomínajú stavebníctvo, dopravu, automobilový priemysel a strojárstvo. „Ak nie je dopyt zo zahraničia, slovenské firmy majú problém,“ mieni P. Matúš najmä o strojárskych a automobilových firmách. V stavebníctve čakajú bankári najväčšie problémy až budúci rok, keď sa dokončia stavby prebiehajúcich projektov a nové sa nezačnú.
Čím menší klient, tým rýchlejšie sa môže dostať do problémov. A u nich hrozí aj najviac defaultov. Rizikovejší sú tí, ktorí majú jedného zákazníka z citlivejšieho odvetvia. Najsilnejší dopad mala druhotná platobná neschopnosť na firmy, ktoré boli silno proexportne orientované. Predovšetkým na subdodávateľov do automobilového priemyslu.
„Problémy majú tiež spoločnosti, ktoré svoje strategické investície financovali prevažne z cudzích zdrojov. Teraz majú masívne problém splácať úvery,“ tvrdí vrchný riaditeľ VÚB banky pre korporátne bankovníctvo Jozef Kausich. Do problémov sa dostali aj mnohé dcéry medzinárodných spoločností, ktoré si potrebovali stiahnuť likviditu. Rovnako sa dostali do problémov aj čerstvo založené firmy, ktoré si ešte nedokázali vytvoriť pozíciu na trhu.
V tejto skupine bol problematický segment dopravy. Pocítili to najmä lízingovky, ktoré museli odoberať prenajaté nákladné vozidlá. Nemali na výber. Ak klient vie, že nie je schopný zaplatiť, bude prenajaté vozidlo využívať, kým môže. Doplatili na to najmenší prepravcovia, tí boli najrýchlejšie nahraditeľní. Dynamika odoberaných aktív je už v súčasnosti podľa J. Kausicha menšia. Lízingové spoločnosti zobrali celkovo asi tisíc päťsto nákladiakov. Druhou alternatívou pre lízingové spoločnosti bol odklad, či reštrukturalizácia splátok.
S prepadom návštevnosti utrpel aj cestovný ruch. V tomto segmente banky tiež reštrukturalizujú dlhy. Ako sa bude vyvíjať toto odvetvie ďalej, bude závisieť aj od kúpyschopnosti obyvateľstva a či ľudia, ktorí prídu o prácu, budú schopní si nájsť druhú. J. Kausich je skeptický: „Aby došlo k poklesu nezamestnanosti, je podľa výpočtov našich makroekonómov potrebné, aby HDP vzrástol o viac ako tri percentá.“
Podľa očakávaní priniesol pokles dopytu aj trend firemných úspor. Medzi segmenty so značnými dosahmi na tržby sa dostali takmer všetky firmy, ktoré poskytujú konzultačné služby. Popri poradenských divíziách veľkej audítorskej štvorky padol dosah aj na malé konzultačky, za služby ktorých sa firmám pri úsporách nechce platiť. Dobrý príklad sú služby mediálneho a PR poradenstva. Dopyt firiem po nich klesol spolu s tým, ako sa rezali marketingové rozpočty.
Na verejné zdroje
Postihli ťažké časy naozaj všetkých? „Je pár firiem, ktoré si ziskovosť udržali,“ odpovedá P. Matúš. Obvykle majú nejaký faktor, ktorý im pomáha mimo trhu. Najčastejšie ide o spoločnosti naviazané na verejné financie. Napríklad úspešní uchádzači o štátne zákazky, poľnohospodári, municipality či energetické firmy, naviazané na mestá.
Pomerne stabilné sa ukazujú niektoré oblasti potravinárstva, vzhľadom na pozíciu v pyramíde potrieb, a preto aj maloobchod. V kategórii „štátne zákazky“ vedie IT biznis a niektoré firmy, naviazané na zdravotníctvo. V takom prípade ale stále existuje riziko previazanosti na politiku, prikyvujú bankári.
Ako vidia nádej na celkové ozdravenie? Napriek niektorým nádejným firmám, zisteniam či udalostiam na trhoch sa zatiaľ bankári nechcú predháňať v optimizme. Oživenie príde vtedy, keď sa firmám obnovia zákazky. „Budem veriť, až keď zahraničné objednávky začnú fungovať bez podporných nástrojov, ako je napríklad šrotovné,“ hovorí J. Kausich.
Ešte menej
Zatiaľ sa situácia na Slovensku a v okolí skôr zhoršuje. Kým dosiaľ sa hovorilo v otázkach obchodu, dopytu a tržieb, už sa objavuje najhorší signál krízy – neschopnosť platiť. Medziročné porovnanie z konca prvého polroka ukázali, že platobná nedisciplinovanosť v slovenskom podnikovom sektore sa zhoršila o 176 percent.
Ukázala to analýza vývoja Payment Incident Index, ktorým konzultačno-poisťovacia spoločnosť Coface medzinárodne sleduje úroveň neplatenia. Index platobnej nedisciplinovanosti sa na Slovensku v júni zhoršil v porovnaní s januárom o 109 percent. Záznamy z marca, na úrovni 28-percentného poklesu v tom svetle nevyzerajú tak zle.
Horšie je, že platiť sa zrejme bude ešte menej, upozorňuje generálny riaditeľ Coface Slovakia Tomáš Jurík. Nielenže zdieľa opatrný postoj bankárov, ale priamo avizuje vysoký nárast počtu konkurzov. Po zlých výsledkoch z polroka sa situácia ďalej zhoršuje, predbežné čísla za tretí kvartál hovoria podľa T. Juríka o dvojtretinovom medziročnom náraste počtu firiem v problémoch – v číslach návrhov na konkurz a reštrukturalizáciu.
Slovensko nie je jediný štát v problémoch, situácia sa prudko zhoršila v celej východnej Európe. Viaceré krajiny západnej Európy už pritom hovoria o zlepšení situácie, aj index neplatenia ukazuje lepšiu schopnosť firiem uhrádzať záväzky.
Aj keď nejaké kroky proti kríze podnikli takmer všetky firmy, má risk manažment podľa T. Juríka stále rezervy. V mnohých prípadoch môže byť neskoro. Indikátorom je napríklad poistenie pohľadávok, v ktorom Coface ako silný medzinárodný hráč porovnáva situáciu v desiatkach krajín sveta. Aj keď na Slovensku medziročne narástlo až o stovky percent, niektoré firmy sa zobudili prineskoro.
„Že vzhľadom na riziko výrazne narástli ceny poistenia, je ten menší problém. Často je manažment prekvapený, keď zistí, že riziko mnohých dodávateľov je nepoistiteľné,“ komentuje T. Jurík. V takom prípade sa často začína čistením portfólia mimosúdnym, či priamo súdnym inkasom, pokračuje zavedením systematického riadenia pohľadávok a až neskôr je možné biznis firmy poistiť.
Firmy veria odberateľom aj na úkor vlastnej finančnej situácie. Nie najobozretnejší prístup k riadeniu pohľadávok si priniesli z nedávnej doby, keď sa v mene všeobecného rastu na platobnú disciplínu príliš nehľadelo. Jej ukazovateľ sa zhoršoval v časoch, keď každý navyšoval objednávky a o dopyt až po úroveň koncového zákazníka nebola núdza. „Firmy vkladali všetok kapitál do obchodu, cieľom bol rast s tým, že veď zákazník to neskôr zaplatí,“ hovorí T. Jurík.
Málo pestovaným hobby tak bola napríklad aj diverzifikácia zákazníckeho portfólia. Ak zákazník bral, firma vyrábala a dodávala, bez ohľadu na prichádzajúce platby a kreditný limit odberateľa. Keď sa ale dopyt znížil, plne sa ukázali slabiny. Typickou obeťou takéhoto prístupu boli menší dodávatelia súčiastok pre automobilový priemysel. Zvlášť, ak im kedysi jeden zákazník odoberal dominantnú časť produkcie. Ak jeho dopyt klesol a splatnosti, v automobilovom priemysle aj tak často veľmi dlhé, sa ešte natiahli, firmy to mohlo položiť.
Aj dnes sa najmä exportné firmy spoliehajú na každý pozitívny signál, ktorý príde. „Ak sa niektoré ekonomiky stabilizujú, určite to nie je záruka, že aj jednotliví odberatelia sú nevyhnutne v lepšej kondícii,“ zdôrazňuje T. Jurík. Navyše, aj v stave, keď začínajú na vlastných účtoch chýbať peniaze, sa niektoré firmy obávajú tvrdšie vymáhať pohľadávky. Sú si vedomé, že pre budúcnosť môžu prísť o zákazníka. Nemálo firiem dokonca využíva takýto argument na predĺženie lehoty na svoje platby, keď až v pozícii vydierania tlačia dodávateľa do dodávateľského úverovania – práve cez naťahovanie splatností.
Bližšie klientovi
Rovnako ako výrobné firmy núti ťažká situácia k väčšej pozornosti aj banky. Viac sledujú riziko a väčšina z nich sa stará skôr o existujúce úvery ako o naháňanie nových objemov. Objem úverov podnikom preto väčšine bánk klesá. Zastihnúť bankára zodpovedného za podnikovú klientelu je zložité. Stretnutia, stretnutia a ešte raz stretnutia. Nie, že by predtým neboli, no teraz sú častejšie. „Kedysi to boli predovšetkým telefonáty, teraz sme v oveľa intenzívnejšej komunikácii,“ hovorí vedúci oddelenia financovania malých a stredných podnikov Tatra banky Peter Matúš. Tvrdí, že snahou banky je klientom aspoň udržať existujúci úverový rámec. „Ak klient urobí maximum pre to, aby znížil svoje riziko, nájdeme riešenie,“ hovorí.
Keď sa firme zhoršuje finančná situácia, pre banku rastie riziko. Banka tak musí držať viac kapitálu, čo si premieta do marží. No ani nárast marží oproti minulému roku podľa P. Matúša podniky príliš pocítiť nemuseli, keďže úroky ECB sú na minime. Ak klient biznisu verí, tak môže úver dozabezpečiť.
Pokryť riziko vo väčšine bánk pomáha dozabezpečením aj Slovenská záručná a rozvojová banka. P. Matúš hovorí, že pomoc štátu má zmysel: „Pomáha často malým klientom, aj keď ako banka by sme samozrejme očakávali, že sa zaručia ešte aj za rizikovejšie úvery.“
Vplyv prostredia
Väčšina klientov sa snaží problém riešiť. Špekulantov je podľa bankárov minimum. V krízových časoch sa podnikatelia boja prísť o zdroj financií. Slováci sa nechcú príliš zadlžovať, dlhy zvyknú platiť, čo platí aj pre firmy. Navyše zamlčať situáciu firmy je často už nemožné, ak banka vidí ako sa zmenili pohyby na účte.
Ak sa podnik dostane do problémov, banka musí riešiť, ako dostať požičané prostriedky späť. „Vtedy sa dostaneme na križovatku, či firma má potenciál vrátiť úver, prípadne pokračovať vo svojej činnosti alebo nie,“ hovorí J. Kausich. Znova vyzdvihuje dôležitosť poznania firmy.
Reštrukturalizovať úver nemá vždy zmysel. Ak má firma dlhodobú víziu, dobrý podnikateľský zámer, odolný voči stresovým scenárom, prípadne históriu vzťahu s bankou, majú banky snahu pomôcť. „Nebránime sa ani tomu, naliať do firmy dodatočné krátkodobé zdroje, aby sa produkcia znova naštartovala,“ hovorí J. Kausich. Či je možné pristúpiť k reštrukturalizácii sa podľa neho dá odhadnúť po troch, štyroch mesiacoch sledovania.
Prevádzkové financovanie podnikov je naviazané na denný obrat firmy. Aj keď pokles produkcie ukazuje, že spoločnosti ani nepotrebujú čerpať úvery v takých objemoch, ako vlani. No hotovostnú situáciu im skomplikovala aj platobná neschopnosť odberateľov. Majú teda väčšiu tendenciu čerpať svoje úverové rámce. Faktúry sa začali platiť neskôr. J. Kausich hovorí o začarovanom kruhu. Ak prestane platiť jeden, ovplyvní to ďalších.
Práve takýto vývoj očakávajú všetci odborníci, oslovení TRENDOM, v najbližších mesiacoch. Popri trhových problémoch hovoria mnohí podnikatelia aj o neľahkom biznise v slovenskom podnikateľskom prostredí. Selektívne prideľovanie štátnych zákaziek a zdanlivo nepostihnuteľná korupcia v štátnej a verejnej správe sú len jeden z aspektov. Pribúdajú tiež ďalšie rizikové faktory podnikateľského prostredia. Popri mnohých reguláciách je hlavným neistota budúceho vývoja a prístupu regulátora. Ostatná „protikrízová iniciatíva,“ pokus Ministerstva hospodárstva „pomáhať“ strategickým firmám v problémoch cez zošnurovanie ich „strategického“ biznisu je toho najvypuklejším dôkazom.
Hoci nové prevádzkové úvery podľa štatistík centrálnej banky zaznamenali v auguste medziročný nárast, rozhodujúci bude začiatok budúceho roka. Zatiaľ tomu bankári nepripisujú veľký význam. Firmy sa zrejme potrebujú predzásobiť pred Vianocami a keďže nemajú dosť peňazí z preplatených faktúr, viac čerpajú zostávajúce pridelené kontokorenty.
Ilustračné foto – Profimedia.cz
