Firma, ktorá končí v likvidácii a vyplatí spoločníkovi vklad do podnikania, musí z tohto likvidačného zostatku v súčasnosti platiť zdravotné odvody. Od januára to mení v parlamente schválená novela zákona o zdravotnom poistení. Z likvidačného zostatku sa už nebudú platiť zdravotné odvody.
„Súčasná právna úprava sa javí ako nespravodlivá, pretože ide iba o časť majetku spoločníka, ktorý bol na začiatku podnikania vložený do majetku spoločnosti,“ odôvodnil zmenu minister zdravotníctva Viliam Čislák.
Podľa ministerstva sa tým tiež zníži byrokracia, ktorá zaťažuje podnikateľov. Tí museli zdravotnej poisťovni oznamovať, že majú po likvidácii firmy takýto príjem.
Diery v zákonoch
Podľa poslanca Jozefa Mihála (SaS) čím menej odvodov sa platí, tým je to lepšie. V rozprave ale poukázal na to, že do zákona sa zavádzajú výnimky, ktoré podnikatelia budú môcť využiť. V súčasnosti sa odvádza zdravotné z podielov na zisku, od januára sa nebudú odvody platiť z likvidačného zostatku a z dividend z obchodovateľných akcií. „Každá výnimka znamená otvorenie väčšej či menšej diery v zákone,“ pripomenul.
Ak bude podnikateľ rozmýšľať, ako vybrať z firmy zisk a neplatiť z toho zdravotné, môže dať firmu do likvidácie. Vyplatí si likvidačný zostatok a nikto sa ho nebude pýtať na to, aké bolo základné imanie alebo koľko do toho vložil.
Z dividend akcií obchodovateľných na burzách sa už zdravotné poistenie platiť nebude. Akcionár vo firme, ktorá je na burze, tak zdravotné odvody platiť nebude. Podnikateľ, ktorý podniká v eseročke, však naďalej musí odvádzať z podielov na zisku zdravotné poistenie.
Dlhší čas pre poisťovne
Zdravotná poisťovňa bude mať od januára viacej času na preverenie opodstatnenosti námietky platiteľa poistného pred tým, ako predloží Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru. To podľa ministerstva odstráni stav, že poisťovňa nevyhovie námietke platiteľa poistného práve kvôli tomu, že za 15 dní ju nestíha preveriť.
Odpočítateľná položka inak
J. Mihál kritizoval, že odpočítateľná položka sa od januára nezvyšuje spolu s nárastom minimálnej mzdy na 405 eur. Položka zostáva mesačne 380 eur alebo 4 560 ročne. Problém tohto riešenia je podľa J. Mihála, že najviac na tom zarobí vláda. Zvýšením minimálnej mzdy síce vzrastie čistý príjem zamestnanca o necelých 16 eur, ale zamestnávatelia a zamestnanci zaplatia viac štátu na sociálnych a zdravotných odvodoch a daniach.
„Tým zamestnancom, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, vláda nedala nič. Práve naopak, zobrala im viac ako teraz,“ pripomenul J. Mihál. Podľa neho to môže ohroziť pracovné miesta, keďže minuloročné zvýšenie minimálnej mzdy z 352 eur na 380 eur bolo plne kompenzované odpočítateľnou položkou. Tohtoročné zvýšenie minimálky však už pre zamestnávateľa znamená zvýšené náklady na cenu prácu.
Ak sa príjem zamestnanca zvýši z 380 na 405 eur, odpočítateľná položka sa zníži na 330 eur. Zamestnávateľ a zamestnanec budú platiť zdravotné zo 75 eur. Zamestnanec odvedie 3 eurá (4 %) a zamestnávateľ 7,50 eura (10 %).
Rok uplatňovania odpočítateľnej položky na zdravotné odvody podľa ministerstva zdravotníctva ukázala, že výpočet odpočtu treba upraviť.
Pri praktickom uplatňovaní nároku na odpočítateľnú položku sa v súčasnosti stáva, že zamestnanec nesplní podmienky na jej uplatnenie počas celého roka. Pri platení mesačných preddavkov sa to ale neprejaví. Pri ročnom zúčtovaní poistného u poistenca, ktorý nebol zamestnancom počas celého roka, sa potom položka alikvotne zníži a vznikne mu nedoplatok.
Podľa novely sa má u takýchto zamestnancov znížiť odpočítateľná suma podľa počtu dní, počas ktorých poistenec nebol zamestnancom. Následne sa odpočítateľná položka zníži na hodnotu príjmu, ak tento príjem v rozhodujúcom období je nižší ako odpočítateľná položka.
Ak zamestnanec mal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov, položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu u každého zamestnávateľa. Ak je príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky nižší ako odpočítateľná položka v sume 4 560 eur, odpočítateľná suma sa znižuje na hodnotu tohto príjmu.
Upravená odpočítateľná položka sa s rastom vymeriavacieho základu znižuje o dvojnásobok časti tohto vymeriavacieho základu, ktorá prevyšuje 4 560 eur. Ak je vymeriavací základ najmenej 6 840 eur, odpočítateľná položka je 0 eur.
J. Mihál označil to, že sa bude odpočítateľná položka v ročnom zúčtovaní počítať inak ako pri výpočte preddavkov, za nezmysel. Kritizoval aj to, že ide o retroaktívnu zmenu, lebo sa má týkať už ročného zúčtovania za rok 2015. Podľa neho to poškodí zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí budú prekvapení z toho, že budú mať nedoplatky v ročnom zúčtovaní, keďže novelou sa mení výpočet odpočítateľnej položky.
Príklad:
Pán Vladimír mal v roku 2015 príjem v zamestnaní v pracovnom pomere 3 000 eur. Okrem toho mal príjem z dohôd 2 060 eur. Spolu dosiahol za rok 2015 príjem 5 060 eur.
Ročné zúčtovanie za rok 2015 po starom:
Odpočítateľná položka by bola 4 560 eur mínus dvojnásobok rozdielu príjmu, to je dvakrát 500 (rozdiel príjmu nad 4 560). Čiže odpočítateľná položka by vyšla v prvom kroku na sumu 3 560 eur, keďže sa kráti o dvojnásobok rozdielu celkového príjmu zamestnanca a sumy 4 560 eur. Ďalej sa odpočítateľná položka z 3 560 eur v ďalšom kroku po starom zníži na 3 000 eur, keďže príjem zamestnanca v pracovnom pomere bol len 3 000 eur.
Ročné zúčtovanie za rok 2015 po novom:
Odpočítateľná položka sa najskôr upraví na výšku nízkeho príjmu z pracovného pomeru, to znamená na 3 000 eur a potom sa bude krátiť o dvojnásobok toho rozdielu príjmu nad 4 560, čiže 3 000 eur mínus dvakrát 500. Výsledok je 2 000. Čiže po novom bude odpočítateľná položka len 2 000 eur.
Dôsledok:
Po starom by vyšla odpočítateľná položka na 3 000 eur, po novom bude len 2 000 eur. Retroaktívne o 1 000 eur vzrastie vymeriavací základ zamestnanca v ročnom zúčtovaní. Zamestnanec bude mať nedoplatok na zdravotnom 40 eur, zamestnávateľ bude doplácať až 100 eur.
Zdroj: J. Mihál
