Minulotýždňová atmosféra na rokovaniach špičiek európskej dvadsaťsedmičky v Bruseli musela byť hecujúca. Namotivovaný slovenský premiér pred príchodom domov odkázal bankám, že by sa mali vrátiť k úverovaniu, keďže ekonomika to potrebuje.
Nezabudol pripojiť vyhrážku, keby ho náhodou nemienili počúvať. Vytiahol neraz použité žolíky – zákonné úpravy obmedzujúce výšku ich poplatkov či extra daň z úrokového diferenciálu.
Na rokovaní s bankármi začiatkom tohto týždňa pôsobil predseda vlády menej bojovne. Ani neprotestoval, keď guvernér centrálnej banky Ivan Šramko potvrdil, že čísla pokles v úverovaní nateraz neukazujú. Roberta Fica k odkazom bankárom inšpirovali skôr skúsenosti z podnikateľského sektora, kde je o úvery núdza. Podnikatelia cítia ich horšiu dostupnosť a to treba riešiť. Štát pomôže.
Čo hovoria čísla
Údaje Národnej banky Slovenska (NBS) nehovoria, že by banky úverovanie priškrtili. Podľa správy, ktorú guvernér predložil do vlády začiatkom decembra (a premiér by o nej teda mal vedieť), stúpol objem novoposkytnutých úverov klientom v októbri medzimesačne takmer o sedem percent.
Ide o jeden z najvyšších medzimesačných nárastov v priebehu roka 2008, skonštatovala centrálna banka. Tento údaj zahŕňal korunové i devízové úvery pre obyvateľstvo i firmy.
Kríza sa na vkladoch ani úveroch ešte neprejavila, hovorí I. Šramko. Aspoň nie na číslach, ktorá NBS od bánk má. Naopak, rovnako vklady, ako aj úvery rastú. „Zaznamenali sme len mierny pokles dynamiky v úveroch obyvateľstvu, v ostatných oblastiach sú stabilné rasty,“ hovorí I. Šramko.
Podnikové úvery, pri ktorých premiér spomína plné bankové chladničky a hladujúce firmy, nestagnovali. Nové úvery tomuto segmentu vzrástli medzimesačne o päť percent. Aj keď boli drahšie. Výraznejšie stúpol najmä objem investičných úverov. Stav podnikových úverov dlhodobo zaznamenáva medziročné rasty presahujúce dvadsať percent. Hoci banky priznávajú, že podmienky sprísňujú, spomínať credit crunch nie je na mieste.
Črtá sa dohoda
Bankári opäť nevyšli z rokovania s premiérom ako porazení, podobne ako pred dvoma rokmi. O pracovné sviatky má teraz postarané ministerstvo financií. Do 15. januára musí predložiť R. Ficovi konštrukciu nového produktu pre podnikateľov, ktorí nebudú schopní plniť podmienky komerčnej banky na získanie úveru. Kritériá by sa prehodnotili z pohľadu štátu, ktorý by prevzal nad takýmto úverom garancie, opisuje pripravovaný projekt premiér.
Produkt by mal vzniknúť v spolupráci s Eximbankou a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou (SZRB). Jedenásť komerčných bánk bude distribučným kanálom. Kritériá získania úveru majú byť reálne, vláda sa vraj nechystá na hazardovanie. „Nikto nechce, aby na pleciach štátu zostali niekoľkomiliardové klasifikované úvery,“ dušuje sa R. Fico.
Šéfka bankovej asociácie Regina Ovesny- -Straka našla po niekoľkých protirečeniach nakoniec s R. Ficom konsenzus. V mene bánk prisľúbila, že so štátnymi inštitúciami budú spolupracovať a nájdu spoločné riešenie nového úverového produktu.
„Vážime si, že štát je schopný dať záruky. My budeme mať nižšie riziko a môžeme dať aj lepšie ceny,“ tvrdí. Aké budú kritériá poskytovania záruk, ešte nie je jasné. No je možné, že vláda opäť podporí tých, ktorí by úver dostali od bánk tak či tak. Hovorí sa tomu vykopávanie otvorených dverí.
Schizofrénia
Na jednej strane padajú tvrdenia o tom, že slovenský bankový sektor je zdravý a nepostihnutý finančnými turbulenciami. Tunajšie komerčné banky boli pri úverovaní vždy pomerne konzervatívne a ani sa zväčša nepúšťali do rizikových derivátových obchodov. Ich európske matky hlásili len zriedkavo angažovanosť v cenných papieroch problémových inštitúcií a krajín. Naďalej zarábajú, aj keď výhľady sa horšia.
Na druhej strane premiér neváhal minulý týždeň odkázať, že „sektor, ktorý krízu spôsobil, je teraz mimoriadne opatrný a konzervatívny“. Vláda chce, aby sa opäť začal správať tak, ako sa od neho očakáva. Aby poskytoval pôžičky a financoval projekty. Podľa Roberta Fica – aby peniaze tiekli.
„Netušíme, z akých zdrojov čerpá premiér. Banky úvery naďalej poskytujú,“ pripomenul koncom minulého týždňa hovorca Tatra banky Boris Gandel. Podľa jeho slov úvery Tatra banky pre retailovú i korporátnu klientelu za ostatné tri mesiace dosiahli desať miliárd korún. Pätinu z toho tvorili úvery pre malé a stredné podniky.
Slovenská banková asociácia bola pred pondelkovým stretnutím s premiérom zdržanlivejšia a jeho výpady nechcela komentovať. Po jeho ukončení si R. Ovesny-Straka neodpustila opatrnú kritiku slov R. Fica o neposkytovaní zdrojov podnikom.
„Máme prebytok likvidity, čo je absolútna výhoda nášho sektora. Je stabilný a nemá problémy napríklad maďarských bánk,“ vysvetlila. To, že boli k poskytovaniu úverov konzervatívnejší, sa podľa nej dnes javí ako výhoda.
No nadmerná likvidita bánk uložená v NBS sa zdá premiérovi stále nevyužitá. Do 15. januára sa chce s bankami tiež dohodnúť na tom, či by sa tieto zdroje mohli použiť na financovanie veľkých štátnych projektov v oblasti energetiky, diaľnic, zatepľovania.
Protikrízová história
Čo-to z premiérových plánov naznačil už balík protikrízových opatrení, ktorý vláda prezentovala začiatkom novembra. Z celkovo 27 opatrení sa tri týkajú bankového sektora, z toho dve štátnych finančných inštitúcií.
Podľa prvého z nich štát zvýši začiatkom budúceho roka základné imanie SZRB o vyše 33 miliónov eur a pripraví čerpanie úverovej linky od Európskej investičnej banky v objeme 30 až 40 miliónov eur. Oba pramene majú podporiť malé a stredné podnikanie. Hlavne vo forme záruk pre bankové úvery.
Druhé opatrenie sa týka Eximbanky. Aj v jej prípade príde v prvom štvrťroku na rad zvyšovanie imania, aby mohla rozšíriť financovanie vývozných úverov pre malé a stredné podniky. Už koncom tohto roka presúva podobnú sumu z imania do poistných fondov, čo má jej poistnú kapacitu posilniť o 146 miliónov eur.
A tieto fondy v ďalších rokoch obohatí navyše 16,5 milióna eur zo štátneho rozpočtu. Budúcoročný rozpočet s touto položkou nepočíta. V treťom opatrení vláda vyzvala guvernéra centrálnej banky, aby ju mesačne informoval o poskytovaní úverov bankovou sférou.
Vláda vtedy slovenské banky pochválila za vysokú ziskovosť a dostatočnú likviditu „bez potreby špeciálnych štátnych podporných programov“. Naznačila jedno vážnejšie riziko – že budú mať tendenciu podľa vzoru zahraničných a materských bánk dočasne sprísňovať úverové štandardy, pričom takáto reštrikcia by postihla hlavne menšie firmy.
No sama si na túto hrozbu vzápätí odpovedala: podľa analýz NBS a ministerstva financií na takýto vývoj neexistuje reálny dôvod. „Keďže štátne záruky komerčným bankám by mohli viesť k morálnemu hazardu, ktorý bol jedným zo zdrojom súčasnej krízy, vláda využije úverové produkty ňou vlastnených bánk,“ uvádzala analýza.
Štátne banky
Už o týždeň prešiel premiér do vlády s návrhom alternatívnych možností pôsobenia štátu v komerčnom bankovom sektore. V ňom spomenul aj možnosť, že na domácom finančnom trhu nemožno vylúčiť scenáre podobné tým, ktoré nastali v iných európskych krajinách.
Možné reakcie? Kapitálový vstup do postihnutej banky, štátne garancie alebo jej rekapitalizácia. A návrh zašiel ďalej: pripustil vznik novej banky, ktorá by prevzala za určitých podmienok aktivity dotknutej inštitúcie. Ak by si to okolnosti vynútili.
Medzi alternatívami sa objavilo ďalšie posilnenie štátnych bankových inštitúcií – SZRB i Eximbanky. V prípade záručnej banky to znamená, že by začala využívať naplno bankovú licenciu a poskytovala komplexné služby. Okrem súčasného úverovania a poskytovania záruk by prijímala i vklady.
Eximbanka by popri spomínanom zvýšení imania a následnom presune do poistných fondov mala profitovať z novely zákona, ktorá jej od začiatku budúceho roka rozširuje pôsobnosť. Cieľom má byť obsluha vývozcu „pod jednou strechou“ vrátane vedenia klientskych účtov či platobného styku. Premiér vytiahol i myšlienku stredoeurópskej investičnej banky, ktorá má podľa jeho predstáv financovať veľké infraštruktúrne projekty v tomto regióne.
Štátne kreditky
|
Šéfka Slovenskej bankovej asociácie Regina Ovesny-Straka, guvernér NBS Ivan Šramko a premiér Robert Fico: Dohodli sme sa, že sa dohodneme. |
To všetko pre komerčné banky zďaleka neznie ako hrozba. Ak si do konštrukcie nového produktu presadia pre ne priaznivé podmienky (a v tom sú bankári dobrí), štátne záruky im zaistia i nový biznis.
A objavuje sa ďalší návrh, s ktorým prišiel šéf Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Inak predseda Cenovej rady, ktorá má budúci mesiac posudzovať zvyšovanie bankových poplatkov. P. Mihók oprášil myšlienku na produkt Podnikateľskej úverovej karty s priliehavou skratkou PUK, ktorá by mala umožniť „jednoduchý, rýchly a pružný prístup malým a stredným podnikom k zvýhodnenému štátom podporovanému bezúčelovému úveru na prekonanie krátkodobého nedostatku likvidity“.
Inak povedané, ďalší štátom bonifikovaný produkt, ktorého sa banky, za zaujímavých úrokových podmienok, rady chytia. Nemala by to byť jediná bonifikácia. SOPK navrhuje, aby ju štát zaviedol aj pre úrokové sadzby, za ktoré sa exportéri refinancujú v Eximbanke.
Štátne programy majú v sebe zakódované nebezpečenstvo. Že banky nebudú pri posudzovaní žiadateľa dostatočne prísne a že sa nebude dať spoľahnúť ani na posudok záručnej inštitúcie. Priveľa úverov, ktoré prešli deravým sitom, môže vyústiť do zvýšenej miery nesplácania v súvislosti s vládou spomínaným morálnym hazardom.
Navyše, ak štát hovorí o posilnení jeho finančných inštitúcií a rozšírení ich možností, zvyšuje riziko politicky motivovaných rozhodnutí na miestach, kam politika nepatrí. Stačí sa ohliadnuť jednu dekádu späť na predprivatizačné fungovanie bánk a ich úverovú politiku.
No štátne zásahy sú teraz celosvetovo v kurze. Európska komisia minulý týždeň uvoľnila pravidlá pomoci bankám, aby následne odsúhlasila programy vo viacerých krajinách. „Fundamentálne zdravé“ banky majú stanovenú minimálnu sadzbu, ktorú musia platiť za štátne injekcie, na siedmich percentách. Problémové finančné domy si budú priplácať. Pôvodne sa úroky mali začínať na desiatich percentách.
Ako to bolo predtým
Premiér má za sebou slušnú históriu naťahovačiek s bankármi. Pred voľbami v roku 2006, ktoré ho vyniesli na aktuálny post, im odkázal, že zdaní čistý úrokový výnos bánk, teda rozdiel medzi úrokmi z vkladov a úrokmi, za ktoré banky peniaze požičiavajú.
Do úvahy pripadalo i zvýšené zdanenie ziskov bánk. Asociácia bánk vtedy vypočítala, že by zdanenie úrokového diferenciálu v uvažovanej výške šesť percent prinieslo za rok 2005 do štátneho rozpočtu vyše 53 miliónov eur. Prípadné zvýšené zdanenie ziskov bankového sektora malo štátnu kasu obohatiť o 20 až 23 miliónov eur.
Inšpiráciou bolo špeciálne zdaňovanie bánk v Maďarsku, ktoré tam zaviedol Ferenc Gyurcsány. Maďarský príklad nakoniec Slovensko nenasledovalo. Namiesto toho sa R. Fico s bankármi dohodol na podpore mladých rodín prostredníctvom bonifikácie hypoúverov.
Prispieval na ňu štát (1,5 %) a percentom aj banky. Od budúceho roka štát angažovanosť ešte zvýši. Mimochodom, bol to lacný marketing sociálnej politiky vlády. Vlani stál štátny rozpočet mizivých 300-tisíc eur. Pochvaľovali si i banky, bonifikácia im prilákala a zaviazala mladých ľudí, ktorým môžu predať ďalšie produkty.
Prišiel koniec roka 2007 a návrh, ktorý bankárov nepotešil. Ministerstvo financií spísalo novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej sprísnilo odpisovanie opravných položiek z rizikových úverov bánk. Rozpočet by tak okamžite prišiel k extra peniazom, no efekt mal byť krátkodobý. Banky si vydupali zmiernenie podmienok.
Súčasný vykopaný a zakopaný vojnový front tak vyzerá skôr ako pravidelný koncoročný rituál než reakcia na krízu. Opäť sa uplatňuje známy recept: najskôr pôsobivé verejné vyhlásenia plné vyhrážok a avíz tvrdého postupu. Potom kuloárne rokovania, v ktorých si bankári vylobujú podporu vlastného biznisu. Skrátka, na premiéra to vedia zahrať.
Ilustračné foto - Profimedia.cz, Foto - SITA/Michal Burza
