Slovensko vlani hospodárilo s deficitom 4,9 percenta, čo je výrazne lepší výsledok ako odhadovala vláda Roberta Fica. Dáta o dlhu a deficite zverejnil v pondelok Štatistický úrad SR a definitívne tak vyriešil spor o účtovanie energopomoci a jej refundácie. Podľa zverejnených čísel je zrejmé, že vláda si umelo pomohla, aby nemusela v tomto roku konsolidovať v potrebnej výške.
Pri príprave rozpočtu na tento rok vláda formálne zaradila vyplatenú energopomoc do roku 2023, refundácie z európskych fondov však účtovala iba čiastočne. Vo výraznej miere tak vo vlaňajších číslach nerátala s tým, že pomoc bude refundovaná. Výsledkom bolo, že deficit pre rok 2023 vláda odhadovala v nafúknutej úrovni 6,5 percenta HDP. Takéto nastavenie bolo dôležité, lebo v tomto roku sa koalícia zaviazala medziročne konsolidovať o pol percenta HDP, preto nový deficit na tento rok naplánovala na šesť percent výkonu ekonomiky.
Keďže podľa aktuálnych dát bol reálny deficit za minulý rok nižší, tohtoročný rozpočet nie je oproti vlaňajšku konsolidačný. Naopak, vykazuje medziročne vyšší deficit. Vláda na to zrejme bude musieť reagovať, aby sa vyhla sankciám z Bruselu.
Fico ukázal konsolidačný cukor a bič. Avizovanie prepúšťania môže mať prekvapivý dôvod
Vláda mohla s takýmto vývojom počítať. Viaceré nezávislé inštitúcie vrátane Európskej komisie tvrdili, že pomoc mala byť zaúčtovaná do roku 2023. Minister Ladislav Kamenický však v januári označil takéto informácie za polopravdy a nepravdy. „Ak by sa to zaúčtovalo do roku 2023, považujeme to za zmenu pravidiel... Ak Eurostat rozhodne, že to súvisí s rokom 2023, že sa zmenia tieto pravidlá, ktoré sme tu mali, no tak my to budeme rešpektovať,“ povedal povedal vtedy.
Zároveň v januári dodal, že „hodnotenie toho, či dokážeme konsolidovať o pol percenta do roku 2024 tak, ako sme deklarovali, si treba nechať možno na marec-apríl budúceho roku, keď sa dozvieme konečné čísla za rok 2024. Vtedy môžete oprávnene kritizovať, či sme dosiahli svoje ciele alebo sme tieto ciele nedosiahli.“
Teraz zrejme minister bude musieť predstaviť ďalšie opatrenia v tohtoročnom rozpočte. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varuje, že „dodržanie tohoročného rozpočtového cieľa by znamenalo medziročný nárast deficitu až o 1,1 percenta HDP, teda 1,8 miliardy eur v rozpore s deklarovaným cieľom zníženia o pol percenta.“
Zaujímavosťou je, že aj RRZ odhadovala pre minulý rok o niečo vyšší deficit. Kým návrh rozpočtu počítal s deficitom 6,5 percenta, rada v januári prognózovala 5,7 percenta. K pozitívnej zmene prispelo podľa RRZ lepšie hospodárenie najmä na strane výdavkov.
Z pohľadu trvalej udržateľnosti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozornila, že štrukturálny deficit vzrástol medziročne o dva percentuálne body na 3,3 percenta. Štrukturálne saldo je očistené o cyklický vývoj a jednorazové vplyvy. V minulom roku ho zvýšili najmä nové dôchodkové opatrenia, ako mimoriadna valorizácia či vianočný príspevok pre dôchodcov.
