Farmári majú hlavu v smútku, obilie bude drahé

Cena Brentu sa minulý týždeň dostala až pod hranicu 48 USD za barel (159 litrov). Dôvodom bolo posilnenie kurzu dolára a zvýšenie exportu zo strany Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Čiastočne sa pod pokles podpísal aj silnejší kurz dolára, do veľkej miery ale vývoj cien ropy ovplyvnil vývoz komodity z krajín OPEC.

Ako ukázal prieskum agentúry Reuters, export z krajín ropného kartelu vzrástol v júni druhý mesiac po sebe. Dosiahol 25,92 milióna barelov denne, čo oproti máju znamená rast o 450-tisíc barelov denne a v porovnaní s júnom minulého roka o 1,9 milióna barelov denne.

Podpísali sa pod to najmä Líbya a Nigéria. To sú síce členovia ropného kartelu, ktorý sa spolu s ďalšími producentmi dohodol na obmedzení ťažby, Líbya a Nigéria sú však pre predchádzajúce problémy s produkciou z dohody o ťažobných limitoch vyňaté.

Ľahká americká ropa si na začiatku tohto týždňa pripísala 17 centov a uzavrela na úrovni 44,40 USD za barel. Severomorská ropa Brent, ktorej cena slúži ako medzinárodná referenčná cena, si prilepšila tiež o 17 centov a stúpla na 46,88 USD za barel.

Made in USA

Azda najzaujímavejšou správou posledných dní na ropnom trhu bola informácia, že India, ktorá je tretím najväčším dovozcom ropy na svete, po prvý rát nakúpila túto surovinu v USA. Spoločnosť Indian Oil Corp (IOC) uzavrela kontrakt na dva milióny ton ropy s dodaním v októbri. K obchodu prispela iniciatíva amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Zdroj: SITA/AP

Spoločnosť IOC kúpila kontrakt na 1,6 milióna ťažkej ropy s vyšším obsahom síry Mars a 400-tisíc barelov Western Canadian Select ropy. Z Mexického zálivu ju do Indie dopraví firma PetroChina. Ako IOC povedala agentúre Reuters, cena dodávky je veľmi priaznivá a kým sa podmienky neumenia, spoločnosť má záujem o ďalšie nákupy z USA.

S cieľom diverzifikovať dovoz ropy už predtým začali od USA nakupovať Južná Kórea, Japonsko, Čína, Thajsko, Austrália a Tchaj-wan. Po rozhodnutí Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) obmedzovať ťažbu vzrástli ceny ťažkých druhoiv ropy z Blízkeho východu a americká ťažká a na síru bohatá ropa sa stáva alternatívnym zdrojom.

So zlatom sa špekuluje

Cenový pokles drahých kovov pokračoval aj v uplynulom týždni. Zlato kleslo v Londýne o 13,6 dolára, keď zatváralo týždeň na hodnote 1215,65 dolárov za troyskú uncu. Striebro kleslo pod úroveň 16 dolárov, zatváralo na 15,84 dolárov za uncu, takže si za týždeň odpísalo 64 UScentov.

Pokles je stále spôsobovaný špekulatívnymi predajmi kovov. Dopyt po nich pri nízkych cenách rastie. Úplne opačná situácia bola pred rokom, keď cena rástla a dopyt slabol. Na trhu sa však teraz prejavuje takzvaná backwardácia. Tá sa objavuje vtedy, keď je spotová cena, od ktorej sa odvíjajú fyzické nákupy a predaje kovu, vyššia ako cena na futures trhu. Pri dlhších kontraktoch je totiž situácia menej vypätá, avšak aj dlhšie kontrakty sa blížia k tomuto stavu.

Po fyzickom kove je pri týchto cenách vysoký dopyt. Zlata a striebra je však na skladoch dosť. Zároveň investori na trhu, ktorí majú k tomuto kovu prístup (buď si ho požičajú alebo s ním môžu disponovať lebo im to zákazník umožňuje) môžu predať na spote za vyššiu cenu ako na futures.

To znamená, že môžu predať fyzický kov za vyššiu cenu, otvoriť voči danému obchodu futures kontrakt a za určité obdobie ho uzavrieť. Výsledkom bude zisk bez toho, aby sa pre nich niečo zmenilo. O nejaký čas budú mať kov späť (cez uzatvorený futures) a zarobia na danom rozdiele cien.

Podľa analytikov ak sa na trhu nič zásadné nezmení, tak sa ceny kovov postupne vrátia na svoje predchádzajúce cenové úrovne.

Zdroj: SITA/AP

Obilie bude drahé

Krupobitie, silné mrazy a veľké sucho. Obilniny vďaka nim utrpeli veľké straty a ich ceny letia celosvetovo nahor. Na rozmary počasí doplatia však nielen poľnohospodári, ale aj zákazníci. Ceny pšenice od júna vzrástli v Európe približne o desať percent. Je to o niečo menej ako v severnej Amerike, kde rast ceny pšenice dosiahol takmer 25 percent.

Americké ministerstvo poľnohospodárstva (USDA) informovalo, že potravinárska pšenica bola vysiata len na 10,9 milióna akroch (aker = 0,404 hektára). V marci sa však na burze predbežne kalkulovalo s 11,3 milióna akrami. Analytici nemeckej Commerzbank uviedli, že pokles osevnej plochy pšenice je väčší, než trh očakával.

Ceny pšenice rastú aj na európskej burze. Obchoduje sa s ňou na parížskej burze. Jej tona sa predáva po 186,25 eur. Viac sa za ňu platilo v novembri 2015.Európska komisia zverejnila odhad produkcie pšenice v tomto roku v EÚ. Z polí by sa jej malo zožať 138,9 milióna ton. V porovnaní s predchádzajúcim odhadom je to o dva milióny ton menej. Farmári v Nemecku predpokladajú, že ich úroda obilnín bude podpriemerná, dosiahne len 45,5 milióna ton. Ich priemerná úroda za posledných päť rokov predstavovala 47,9 milióna ton.

Na pokles úrody má vplyv sucho, silná zima a ťažká jar. Na jej sklonku prišli dažde, ale v niektorých oblastiach krajiny mali na poľné kultúry, vrátane obilnín, devastačný účinok. Nemeckí pestovatelia za tonu pšenice dostávajú 155 eur. Vlani ju predávali po 139 eur.