Náležitosti faktúry v súčasnosti upravujú tri zákony. Je to Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb., zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. a zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z..
1. Obchodný zákonník
Náležitosti tzv. obchodných dokumentov upravuje Obchodný zákonník v § 3a. Ustanovuje, že každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Pokiaľ ide o IČO (identifikačné číslo organizácie), vzhľadom na uvedené je nepochybné, že IČO musí byť na obchodných dokumentoch, a teda i na faktúre uvedené.
2. Zákon o dani z pridanej hodnoty
Pri označení príjemcu služby alebo tovaru vyžaduje Zákon o DPH v §71 nasledovné náležitosti, ktoré musí obsahovať faktúra: meno a priezvisko alebo názov príjemcu tovaru alebo služby adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba.
V tomto prípade, keďže ide o zákon o DPH, má sa na mysli číslo IČ DPH (identifikačné číslo daňového subjektu registrovaného pre DPH) a nie DIČ (daňové identifikačné číslo).
3. Zákon o účtovníctve
Obsahové náležitosti účtovného dokladu uvádza Zákon o účtovníctve v § 10. Podľa tohto ustanovenia učtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať:
a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
Zákon v § 10 písm. b) udáva povinnosť udávať na faktúre označenie účastníkov účtovného prípadu, avšak bližšie nešpecifikuje, aké identifikačné údaje týkajúce sa účastníkov sa majú uviesť na faktúru, teda či na ňom musí byť uvedené aj DIČ dodávateľa alebo odberateľa.
Čo je to DIČ
DIČ je daňové identifikačné číslo zhodné s daňovým identifikačným číslom pre DPH (ak je pridelené správcom dane) , IČ DPH obsahuje však naviac predponu „SK“.
DIČ prideľuje Finančná správa SR a slúži na daňovú identifikáciu daňového subjektu pre účely dane z príjmov v zmysle zákona o dani z príjmov č. č. 595/2003 Z. z. Tento zákon a ani iný právny predpis (napr. zákon o správe daní) v súčasnosti neuvádzajú povinnosť uvádzať DIČ na daňových dokumentoch.
V minulosti zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní resp. jeho predchodca zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v § 31 ods.11 uvádzal, že správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii vydá osvedčenie, na ktorom uvedie identifikačné číslo pre konkrétny druh dane. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so správcom dane.
DIČ po novom
Platnosťou nového zákona od roku 2009 povinnosť uvádzať DIČ na všetkých dokladoch vypadla a aktuálne ustanovenie znie nasledovne: „Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu (napr. IČ DPH) tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. (§ 67, ods 7)“.
Pri uvádzaní resp. neuvádzaní DIČ na daňových dokladoch by som vychádzal z toho, že je to základný údaj potrebný pre daňovú identifikáciu pre daň z príjmov. V prípade daňovej kontroly je to základný identifikačný znak pre daň z príjmov a z toho dôvodu takmer všetky daňové subjekty pokračujú aj naďalej v jeho uvádzaní na daňových dokladoch aj napriek tomu, že legislatíva v súčasnosti výslovne jeho uvádzanie neprikazuje. Uvádzanie DIČ na daňové doklady jednoznačne odporúčam aj naďalej.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
