Culturefighter #2. Fabrika Október v centre Moskvy kedysi masívne produkovala technický papier a zásobovala ním aj bývalé Československo. Po rozpade Východného bloku výroba začala stagnovať a fabrika sa na prelome milénia dostala na hranicu existencie. Priemyselný areál čakala budúcnosť vo forme opusteného zbúraniska alebo definitívny koniec pod lyžicou bagra.
Dnes v priestoroch továrne funguje kultúrne centrum a areál kreatívneho priemyslu pod názvom Projekt Fabrika. Okrem toho sa podarilo udržať aj časť výroby papiera. Na novom využití a transformovaní bývalého industriálneho priestoru sa výrazne podieľala nová riaditeľka fabriky Asya Filippova, za ktorou sa do Moskvy vypravil tím projektu Culturefighter.
Ako vznikol nápad premeny továrne na kreatívne centrum?
Prácu v továrni som začala na poste generálnej riaditeľky v pomerne zložitej situácii. Keďže zisk z produkcie nedosahoval požadované hodnoty, manažment továrne stál pred rozhodnutím, či zvýšiť produkciu papiera, alebo naopak, zastaviť výrobu. Mali sme veľa problémov, dopyt po našich výrobkoch bol nedostatočný a postupne sme sa dostali do situácie, kedy sme už nemali prostriedky ani na výplaty pre našich zamestnancov. Museli sme nájsť riešenie, ako zachrániť továreň a tiež nájsť spôsob, ako ju ďalej rozvíjať.
Našli ste ho v kultúre?
Po nejakom čase na novom poste som si uvedomila, že nevyužívame efektívne všetky zariadenia továrne. Rozhodla som sa preto jeden z priestorov pretvoriť na výstavnú sieň. Prvú výstavu sme predstavili v rámci Moskovských Bienále súčasného umenia. Neskôr sme otvorili ďalšiu výstavnú sieň, potom nasledovala renovácia štúdií pre kreatívny priemysel. Boli sme prekvapení záujmom o prenájom industriálnych priestorov na takéto účely. V súčasnosti sa naše centrum etablovalo na scéne kreatívneho priemyslu ako vyhľadávaný priestor pre umelecké činnosti a aktivity rôzneho druhu.
Čo sa stalo s výrobou papiera?
Naše centrum Projekt Fabrika je výnimočné tým, že je situované priamo v priestoroch továrne, ktorá je stále funkčná a naďalej produkuje technický papier. V čase, keď som sa stala riaditeľkou, továreň vyrábala viacero druhov papiera. Vzhľadom na ekonomickú situáciu som sa rozhodla zredukovať produkciu na jediný druh, ktorý však v súčasnosti vyrábame s pomerne uspokojujúcim ziskom.
Ako zabezpečujete prevádzku kreatívneho centra?
Našim ďalším špecifikom je to, že zamestnanci predtým pracujúci vo výrobe papiera tu ostali aj napriek tomu, že objem produkcie markantne poklesol. Našli sme spôsob, ako ich tu udržať a dať im prácu. Z výrobcov papiera sa zmenili na pracovníkov, ktorí sa podieľajú na prevádzke a údržbe centra. V súčasnosti sa podieľajú na rekonštrukcii budov, upratovaní okolia a rôznych iných činnostiach. Záleží nám na tom, aby boli spokojní s podmienkami ktoré sme im vytvorili, pretože entuziazmus a tímový duch sú potrebné pri projekte, ktorý nedisponuje veľkými finančnými zdrojmi.
Ako financujete svoju činnosť?
Nepomáha nám štát ani žiadny investor či nadácia. Peniaze na prevádzku musíme nájsť sami. Areál továrne má rozlohu sedemtisíc metrov štvorcových a máme tu pätnásť budov. Časť z nich prenajímame na komerčné účely. Ide najmä o kancelárie či sklady, ktoré sú zdrojom finančných prostriedkov, z ktorých časť slúži na financovanie kultúrnych projektov. Táto situácia nie je jednoduchá, pretože musíme všetko prevádzkovať sami. Na jednej strane nám to dáva úplnú nezávislosť, na druhej strane tu absentuje pocit finančnej istoty. Navyše, nikto nám nepoďakuje za naše kultúrne projekty.
Môžete priblížiť funkčné využitie priestorov vášho centra?
Kreatívne centrum v súčasnosti zahŕňa dve výstavné haly a divadelné priestory, kde prezentujeme súčasný tanec, divadlo, nezávislú hudbu a dokumentárnu a animovanú tvorbu. Okrem toho sme zapojení do programu Umelec v rezidencii a pre tieto účely sa v areáli továrne nachádzajú priestory pre umelcov, ktorí sem prichádzajú z celého sveta, pracujú tu a uskutočňujú výstavy a prezentácie svojich projektov. Hlavná výstavná sieň bola v minulosti strojovňou. Nesie meno Olivia, pretože stroje, ktoré sa tu nachádzali boli dovezené z Francúzska a vtedajší pracovníci zrejme považovali toto meno za priliehavé. Je to obrovská hala s vysokým stropom a rozlohou približne päťsto metrov štvorcových.
Sú v Moskve aj ďalšie podobné kultúrne centrá?
Keď sme v roku 2005 začínali, boli iba dve. Okrem Projektu Fabrika to bol kláštor pod názvom Art-Strelka, ten však už nefunguje. V súčasnosti je v Moskve šesť alebo sedem kultúrnych centier. Mesto sa stáva stále viac kreatívnym, i keď tento proces prebieha pomerne pomaly. Niekedy navzájom spolupracujeme, napríklad pokiaľ ide konferencie venované rozvoju kultúrnej politiky v Rusku. Bohužiaľ, nemôžem povedať, že by v Rusku existovala špeciálna kultúrna politika, štát sa o súčasné umenie a kultúru príliš nezaujíma. Napriek tomu si myslím, že sme si zvolili správnu cestu, pretože priestory typu Projekt Fabrika sú pre mesto a najmä pre mladých ľudí veľmi dôležité.
Asya Filippova vyštudovala Ekonomickú fakultu Štátnej Univerzity v Moskve v roku 1992 a v roku 2003 získala titul MBA. V tom istom roku dostala ponuku na post riaditeľky továrne na papier v centre Moskvy. V roku 2005 spustila v priestoroch továrne projekt centra kreatívneho priemyslu s názvom Projekt Fabrika.
Foto a video - Culturefighter
Rozhovor vznikol v rámci projektu Culturefighter. Projekt skúma reálne dopady kultúrnych iniciatív a kreatívneho priemyslu na konkrétne miesta v Európe a zbiera príklady inovatívnych prístupov. Na materiáli o moskovskom centre Projekt Fabrika sa podieľali Juliana Sokolová, Lukáš Berberich, Mišo Hudák a Karin Kernerová.
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
