Po úvodných slovách prezidenta M. Draghiho sa euro krátkodobo prepadlo aj pod hladinu 1,2300 EURUSD, no následne sa pobralo vyššie a otestovalo aj úroveň 1,2450 EURUSD. Rozpätie, v ktorom sa najobchodovanejší menový pár sveta vo štvrtok pohyboval, bolo teda poriadne široké.

Dôvodom posilnenia sa eura voči doláru bola skutočnosť, že M. Draghi ani jeho spolurečník V. Constancio neohlásili žiadny konkrétny zámer rozbehnúť v eurozóne kvantitatívne uvoľňovanie (QE) spočívajúce v nákupoch štátnych dlhopisov. Na druhej strane ale centrálni bankári potvrdili, že táto možnosť je na stole a na ohlásenie QE nie je potrebné jednohlasné rozhodnutie ECB.

Európski centrálni bankári len kopli plechovku ďalej pred seba

Prezident M. Draghi zároveň uviedol, že k rozhodnutiu o prípadných ďalších stimuloch by malo dôjsť už v úvode roku 2015. Na otázku, čo tým prezident myslí, odpovedal ako zvyčajne šalamúnsky – úvod je úvod, čo ale nevyhnutne neznamená, že to bude hneď na najbližšom zasadnutí. Vo večerných hodinách z ECB prenikli od „zaručených nemenovaných zdrojov“ správy, že práve januárové zasadnutie je tým, na ktorom ECB ohlási plošné kvantitatívne uvoľňovanie zahŕňajúce aj nákupy vládnych bondov.

Mimochodom, najbližšie zasadnutie ECB sa nebude konať na začiatku januára, ako sme bývali zvyknutí. Od nového roku totiž bude ECB zasadať a rozhodovať o menovej politike menej často a najbližšia tlačová konferencia s jej predstaviteľmi nás čaká až 22. januára. M. Draghi a jeho družina teda zatiaľ len kopú plechovku ďalej pred seba a my si počkáme, kedy sa ju rozhodnú zo zeme zdvihnúť. Chrbát si tak centrálni bankári ušetria ešte minimálne sedem týždňov.

Gréci a „trojkári“ stále nenašli zhodu

Rokovania predstaviteľov Grécka a Trojky veriteľov o ukončení záchranného programu pokračujú. Misia Trojky v Grécku sa začala ešte v závere septembra a dodnes nebola ukončená, nakoľko medzi oboma stranami panujú značné rozdiely v tom, či je Grécko pripravené ukončiť záchranný program podľa plánu, teda ku koncu tohto roka.

Grécko totiž stále neplní niektoré z podmienok stanovených v memorande o pomoci a nemôže mu tak byť z dočasného eurovalu EFSF uvoľnená záverečná tranža pomoci v objeme 1,8 miliardy eur. Európski predstavitelia preto navrhujú technické predĺženie programu o šesť mesiacov, s čím Grécko nesúhlasí a je ochotné podrobovať sa podmienkam zvonka nanajvýš o pár dní dlhšie.

Maďarsko odkukáva od slovenských poslancov

Je zaujímavé, ako sa politici vo svojich návrhoch dokážu navzájom inšpirovať aj cez hranice. Nový návrh zo strany maďarského vládneho Fideszu je totiž nám, Slovákom, dobre známy. Maďarskí politici by totiž radi presadili, aby obyvatelia neboli nútené pracovať v nedeľu, a preto plánujú zaviesť zákon, ktorý zakazuje obchodom otvárať svoje brány v deň, ktorý by mal patriť rodine a oddychu.

Návrh zákona počíta s určitými výnimkami. Napríklad malé rodinné obchody by mohli zostať otvorené, no zákaz by sa týkal už predajní s plochou väčšou ako 400 metrov štvorcových. Predstavitelia maďarských supermarketov už avizovali, že toto opatrenie by mohlo mať za následok zánik 15 až 20-tisíc pracovných miest.

Slovinská vláda zabojuje proti cukrovke vyššími daňami

Ani novinka z dielne slovinskej vlády vlastne nie je až takou novinkou. Videli sme ju práve v spomínanom Maďarsku. Nealkoholické nápoje s obsahom cukru vyšším ako desať gramov na liter by sa v Slovinsku mohli dočkať dodatočného zdanenia. Spotrebitelia by tak v konečnom dôsledku mali za presladené malinovky zaplatiť rádovo o päť až desať centov za liter viac, podľa obsahu cukru.

Výnimku by mali dostať nápoje sladené stéviou a tiež nápoje určené pre dojčatá. Dodatočné zdanenie nezdravých nápojov by malo do slovinského rozpočtu priniesť 4,7 milióna eur ročne. To je však podľa vládneho návrhu len vedľajší efekt. Za dôvod zdanenia Slovinci označili zvyšujúci sa počet obyvateľov trpiacich diabetom.

Autorka je analytička Poštovej banky

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu