Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) má výhrady k novele zákona o rozpočtových pravidlách. Upozorňuje na možný nesúlad s Ústavou a ústavnými zákonmi. „Navrhovanou zmenou dochádza k vypusteniu kľúčových zákonných ustanovení upravujúcich limit verejných výdavkov, pričom dôsledkom tohto vypustenia bude nevykonateľnosť v aplikačnej praxi,“ napísali analytici rady v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Ministerstvo financií v návrhu uvádza, že cieľom je „potreba promptnej reakcie na nové európske fiškálne pravidlá s cieľom odstrániť dvojkoľajnosť národných a európskych fiškálnych pravidiel vo vzťahu k limitu verejných výdavkov, ktorý je jedným z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti a ktorý sa navrhovanou právnou úpravou preväzuje s novou európskou legislatívou.“
RRZ oponuje, že novela oslabí ich pozíciu, ktorá im vyplýva z Ústavy a ústavných zákonov. Voči tomu, že kontrolu by zabezpečoval najmä Brusel, prezentovali viacero výhrad. Tvrdia, že „posudzovanie na úrovni EK je menej transparentné a menej predvídateľné. Zohľadňuje sa často aj politický aspekt, situácia v iných krajinách EÚ a eurozóny.“
Fico ukázal konsolidačný cukor a bič. Avizovanie prepúšťania môže mať prekvapivý dôvod
Problémom je podľa rady aj zdĺhavý proces korekcie odchýlok pri neplnení pravidiel. Vo výsledku tak môže „náprava častokrát padnúť až na ďalšiu vládu“. Novela zákona by mohla priniesť aj absurdity, keď by sa zrušenie druhého piliera vnímalo ako konsolidácia, keďže štát by získal prostriedky, no udržateľnosť verejných financií by sa z dlhodobého hľadiska mohla znížiť.
S tým sú visí aj horizont sledovania rizík. Po novom by sa malo vyhodnocovať na 12-ročnej báze, kým v súčasnosti je to až 50 rokov. Dlhší časový horizont znamená, že sa lepšie zohľadní starnutie obyvateľstva, ktorému Slovensko čelí.
Zásadné výhrady v pripomienkovom konaní má aj Národná banka Slovenska. Tá žiada zachovať „povinnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť systematicky vyhodnocovať plnenie limitu verejných výdavkov.“ Tiež žiada, aby RRZ mala zo zákona vždy povinnosť vypracovať hodnotenie k správe o pokroku vrátane plnenia limitu verejných výdavkov a vypracovať analýzu faktorov, ktoré sú základom odchýlky od trajektórie čistých výdavkov.
Návrh, podľa ktorého by RRZ vypracovala analýzu len na požiadanie ministerstva, považujú za nedostatočnú. Centrálna banka tiež požaduje, aby vláda rešpektovala limit verejných výdavkov už pri tvorbe a následne aj realizácii rozpočtu.
Ponechanie súčasného stavu žiada aj Najvyšší kontrolný úrad. „Doterajšia právna úprava použitia kapitálových výdavkov na určený účel v nasledujúcich rokoch bola dôvodná,“ tvrdí NKÚ.
Návrh novely zákona prešiel skráteným pripomienkovým konaním, to sa končí dnes.
