Komu sa máli zhodnocovanie úspor v bankách, môže investovať. Buď priamo do akcií, dlhopisov či rôznych derivátov, alebo prostredníctvom správcovských spoločností a ich podielových fondov. Druhá možnosť, nazývaná aj kolektívne investovanie, poskytuje príležitosť aj pre menej skúsených investorov s malým kapitálom.

Pri kolektívnom investovaní odvádza väčšinu práce profesionálny portfólio manažér, ktorý rozhoduje o nákupe konkrétnych cenných papierov. Klient si len vyberie fond, ktorý považuje za najvhodnejší. Zvažuje pritom rizikovosť inštrumentov (dlhopisy, akcie), geografickú oblasť (divoká severná Afrika alebo bezpečné Nemecko) a poprípade aj sektory (technológie, financie, automobilový priemysel, reality).

Štatút fondu naznačuje, do akej miery má portfólio manažér voľné ruky. Teda napríklad to, aký maximálny objem rizikových akcií môže nakúpiť. Prípadne, do akých regiónov či sektorov môže investovať.

V aktuálnej časti seriálu Finančná sebaobrana si vysvetlíme, s akými typmi fondov sa môžeme stretnúť a aké riziko prinášajú.

Aktuálny zákon o kolektívnom investovaní rozlišuje:  

Štandardné podielové fondy (takzvané UCITS fondy): patria sem peňažné, dlhopisové, akciové a iné tradičné fondy.

Alternatívne podielové fondy (takzvané NON-UCITS fondy): ide o relatívne nové fondy, ktorých regulácia vyplýva z novej smernice AIFMD. Patria sem verejný špeciálny podielový fond a podielový fond kvalifikovaných investorov. Každý takýto fond má v názve upozornenie, že ide o špeciálny fond.

Bežný klient má k dispozícii nasledujúce typy fondov: 

Fondy krátkodobého peňažného trhu – pred dvoma rokmi patrili do spoločnej kategórie peňažných fondov – ide o najlikvidnejší typ fondu. Podľa opatrenia NBS nesmie tento fond investovať do cenných papierov  so splatnosťou dlhšou ako 397 dní, ale priemerná vážená splatnosť môže byť maximálne 60 dní.

Fondy peňažného trhu – aj tento typ fondov je relatívne nový a tiež sa odčlenil od kategórie peňažných fondov. Kritériá sú podobné. Podľa opatrenia NBS nesmie tento fond investovať do cenných papierov  so splatnosťou dlhšou ako 397 dní, ale priemerná vážená splatnosť môže byť maximálne 6 mesiacov.

Fondy krátkodobých investícií – ide spravidla o peňažné fondy, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené prísne pravidlá o priemernej splatnosti.

Všeobecne môžeme o všetkých troch kategóriách peňažných fondoch povedať , že investujú do krátkodobých cenných papierov vydaných dôveryhodnými inštitúciami, ako sú štáty, centrálne banky a banky, pričom citlivosť na zmenu úrokových sadzieb na trhu by mala byť čo najmenšia. (Durácia by nemala presiahnuť  hodnotu 1.)

Pre bežného investora to znamená, že hodnota jeho investície by sa nemala prepadnúť. Na druhej strane, od tejto investície nemôže očakávať ani výrazné zhodnotenie úspor. Ide spravidla o alternatívu ku krátkodobým termínovaným vkladom v bankách, pričom investor nemusí čakať, kým uplynie splatnosť vkladu.

Dlhopisové fondy – tieto fondy spravidla investujú najmä do dlhových cenných papierov, ako sú pokladničné poukážky a dlhopisy. Podľa metodiky Slovenskej asociácie správcovských spoločností môžu mať 10% majetku aj v akciách.  

Dlhopisové fondy sú spravidla vhodné na investovanie dlhšie ako jeden rok. Je to konzervatívny produkt, ale o niečo rizikovejší ako peňažné fondy, čomu zodpovedá aj výnosnosť.

Je to produkt určený ako alternatíva k dlhodobým vkladom v bankách. Klient však nemusí čakať, kým mu vyprší viazanosť, respektíve sa vzdať zhodnotenia (je to bežná pokuta zo strany banky za predčasný výber peňazí z TV).

Pri dlhopisových fondoch je potrebné rozlišovať, či fond investuje do štátnych alebo korporátnych (podnikových) dlhopisov.  Takisto je potrebné sledovať menové riziko. Ak fond investuje do zahraničných dlhopisov v inej mene, môže nám pohyb menového páru zvýšiť zisk, alebo naopak prehĺbiť stratu.  

Akciové fondy – ide o najatraktívnejšie investičné nástroje. Akcie môžu priniesť najvyššie zhodnotenie, ale aj spôsobiť najväčšie straty. Podľa metodiky SASS by akcie mali byť v portfóliu zastúpené minimálne 67%. Pri akciových fondoch je potrebné sledovať geografické rozloženie portólia. Iné je investovať do bezpečných nemeckých podnikov ako do neznámeho Bangladéšu.

Zmiešané fondy – sem patria fondy, ktoré nespĺňajú vyššie stanovené kritériá. V tejto kategórii môžeme nájsť bezpečné aj vysoko rizikové fondy. O to pozornejšie by sme mali čítať predajný prospekt.

Fondy fondov – sú to fondy, ktoré neinvestujú priamo do akcií či dlhopisov, ale prostredníctvom iných fondov (spravidla ide o fondy profesionálnych investorov). Hodnota portfólia v iných fondoch by mala byť podľa SASS minimálne 67%. Aj v tomto prípade platí, že investor by sa mal zaujímať, do čoho fond investuje.

Garantované fondy – v tomto prípade fond garantuje časť alebo celú investíciu klienta. Za ochranu pred prepadom sa platí nižším potenciálnym výnosom. Zaujímajte sa, čo presne je v garantovanom (prípadne zaistenom)  fonde naozaj garantované.

Špeciálne fondy nehnuteľností – v poslednom čase sa tešia vysokému záujmu zo strany klientov. Fond investuje do konkrétnych nehnuteľností, ktoré následne prenajíma a profituje z nájomného. Keďže fond nakupuje budovy, nie je veľmi likvidný. Investor sa väčšinou zaviaže, že svoje peniaze si niekoľko rokov nevyberie, prípadne čaká na vyplatenie dlhšie obdobie – napríklad rok. Nie je to nič nepochopiteľné, fond nemôže predať budovu hneď, ako si investor zmyslí, že potrebuje svoje peniaze. Investori by si preto mali zapamätať, že k svojim peniazom sa tak rýchlo nedostanú.  

Špeciálne fondy cenných papierov – niektorí slovenskí správcovia ponúkajú napríklad fond bankových vkladov alebo depozitný fond. V tomto prípade ide o fond, ktorý investuje peniaze do bankových vkladov v iných krajinách. Je to alternatíva k peňažným fondov a priamym vkladom v bankách. Riziko aj výnos tomu zodpovedajú.  

Špeciálne fondy alternatívnych investícií – patria sem napríklad komoditné fondy. Investor by mal pozorne sledovať, do akej miery má portólio manažér voľné ruky a do akých inštrumentov môže investovať. To je aj odpoveď na otázku, aké riziko tento nástroj prináša.  

Čo by si mal investor zapamätať

Ak začínate s investovaním, vhodným nástrojom môžu byť podielové fondy. Zvolíte si typ (akciový, dlhopisový, špeciálny) a zameranie fondu (napríklad Čína, Bangladéš alebo Európa).

Konkrétne cenné papiere nakupuje portólio manažér. 

Pri každom fonde znáša riziko z investovania klient.  Za vysoký potenciálny výnos sa platí vysokým rizikom.

Predajca fondu by mal overiť sklon investora k riziku a tomu prispôsobiť ponuku fondu. Je v záujme investora vyplniť investičný dotazník (takzvaný MiFID). 

Zaujímajte sa o poplatky. Dôležité sú vstupný, výstupný, správcovský poplatok a poplatok za zhodnotenie. 

Nepodceňujte menové riziko. Investovanie do akcií v inej mene môže zvýšiť zisk alebo prehĺbiť stratu.

O týždeň v rubrike Finančná sebaobrana: Ako investovať priamo do akcií, dlhopisov, či FOREXu.

Prečítajte si všetky vydania seriálu a objednajte si RSS odber tu.

Ilustračné foto na titulke: SITA/AP.