Nosnou udalosťou štvrtkového obchodovania bolo, tak ako už tradične prvý štvrtok v mesiaci, zasadnutie Európskej centrálnej banky (ECB). Hoci základný scenár počítal s ponechaním menovej politiky v eurozóne bez zmeny, do úvahy pripadalo aj jej ďalšie uvoľnenie.

Obchodníci preto vyčkávali na rozhodnutie ECB a následnú tlačovú konferenciu guvernéra Maria Draghiho ako na spasenie. M. Draghi a jeho kolegovia však trhom nepripravili žiadne prekvapenie a podobne ako vo februári skôr sklamali.

Európski centrálni bankári len zopakovali to, čo omieľajú už niekoľko mesiacov, že sú pripravení ďalej uvoľniť menovú politiku prostredníctvom štandardných i menej štandardných opatrení. Bankári tak hovorili o možnosti zníženia úrokových sadzieb, ale aj zastavení sterilizačných operácií či spustení kvantitatívneho uvoľňovania.

Na stole je tak stále celá sada nástrojov, no ECB sa zatiaľ k žiadnemu neodhodlala. A to ani napriek tomu, že v marci miera inflácie dosiahla len štvrtinu inflačného cieľa ECB, teda 0,5 percenta.

Euro v úvode tlačovej konferencie guvernéra M. Draghiho zamierilo nahor nad hladinu 1,3800 EURUSD, no v ďalších minútach sa stiahlo a pokleslo až pod hladinu 1,3700. V závere dňa sa spoločná mena eurozóny obchodovala voči doláru na úrovni 1,3720.

Odhodlanie ECB držať menovú politiku voľnú či ešte voľnejšiu euru príliš nepraje. Americký dolár má totiž oproti euru vyššie šance stať sa v dohľadnej dobe lepšie úročenou menou.

Nízke sadzby a relatívne dobrú náladu sa zrejme už onedlho pokúsi využiť aj krajina, ktorá aktuálne „oslavuje“ štyri roky odstrihnutia od financovania sa na dlhopisovom trhu. Na dlhopisovú emisiu sa totiž pripravuje Grécko.

Podľa gréckeho ministra financií Yannisa Stournarasa uskutoční krajina ešte v prvej polovici tohto roka emisiu s prívlastkom „pokus – omyl“ a podľa trhových šumov by k nej mohlo dôjsť už v priebehu apríla. Prostredníctvom dlhopisov s očakávanou dobou splatnosti piatich rokov by Grécko rado získalo približne dve miliardy eur.

Spomedzi európskych akciových indexov sa vo štvrtok darilo predovšetkým periférii. Španielsky IBEX i taliansky FTSE MIB poskočili zhodne o 1,4 percenta, zatiaľ čo nemecký DAX skončil na zelenej nule. Americké akciové indexy výraznejšie nereagovali na zvýšený počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti a obchodovanie zakončili len v miernom mínuse.

Dow Jones skončil na červenej nule a S&P 500 si odpísal desatinu percenta. Najdôležitejšie dáta mesiaca z amerického trhu práce v podobe tvorby nových pracovných miest NFP a marcovej miery nezamestnanosti budú zverejnené dnes v piatok.

Prvá štvrtina roka 2014 sa tento týždeň uzavrela a my sa tak vieme spätne pozrieť na to, ktoré aktíva rástli a ktoré naopak strácali. Spomedzi mien sa darilo najmä indickej rupii, ktorá voči americkému doláru v prvom kvartáli posilnila o 7,1 percenta.

So ziskom 5,5 percenta nasledoval novozélandský dolár. Naopak, aj kvôli intervenciám voči doláru najviac oslabilo argentínske peso a to o – 18,5 percenta. Pomyselnou dvojkou bol ruský rubeľ, ktorý voči doláru za tri mesiace stratil – 6,6 percenta.

Spomedzi známych európskych akciových indexov rástol najmä taliansky FTSE MIB so ziskom 14,4 percenta. Britskému FTSE sa naopak nedarilo a stratil – 1,8 percenta. Komu sa ale darilo boli drahé kovy na čele s paládiom a zlatom, ktoré zdraželi o 8,4, respektíve o 6,9 percenta.

Autorka je analytička Poštovej banky