Po tohtoročných povodniach sa ľudia na poisťovne aj finančných poradcov obracali nie len s nahlasovaním škôd, ale aj so žiadosťami o úpravu zmluvy. Zistili, že ich poistenie nehnuteľnosti nekryje riziká, ktoré ich reálne ohrozujú.

Ľudia sa najčastejšie sťažujú na to, že ich poistka zaručuje nevýhodné plnenie pri škodách po záplavách, alebo vôbec nekryje škody po víchrici či krupobití. Ďalším často sa opakujúcim problémom sú staršie poistky uzatvorené aj pred vyše desiatimi rokmi. Nimi garantované sumy vyplatené poškodeným už v súčasnosti nie sú nepostačujúce. Len posledné júnové povodne zanechali na obydliach škody rádovo v miliónoch eur.

Povodeň či záplava

Ani aktuálne ponúkané poistky ale nezaručujú, že sa poistenému uhradí celá škoda na majetku. „Pri povodniach je dôležité si uvedomiť, že problém sa nekončí opadnutím vody,“ prízvukuje Ján Porázik, analytik poradenskej spoločnosti Fincentrum.

Napríklad odstránenie nánosov je ohraničené podmienkami jednotlivých poisťovní. Ako uvádza analytik, zatiaľ čo poisťovňa Uniqa vyžaduje pre vyššie odškodnenie odstránenia zvyškov pripoistenie, Generali kryje tieto náklady do výšky najviac 10 percent z dohodnutej poistnej sumy. Wüstenrot dokonca len do dvoch percent.

Niektoré poisťovne, najmä tie najväčšie, používajú takzvané povodňové mapy. Stáva sa preto, že aj keď poistia nehnuteľnosť v často zaplavovanej zóne, riziko povodne do zmluvy nezahrnú. Ak si ho chce klient zahrnúť do krytých rizík, musí si priplatiť aj o niekoľko desiatok percent viac.

Riziko povodne sa tiež často dá poistiť len v drahšom balíku poistenia. Základný – najlacnejší variant ho nemusí ponúkať s platnosťou pre celé Slovensko vôbec.

Čítať, čítať, čítať

Manažér poradenskej spoločnosti Partners Group Jaroslav Moravský upozorňuje, že poisťovňa môže obmedziť podmienky odškodnenia aj v tzv. výlukách. „Aj keď poisťovňa nepoužíva povodňovú mapu, môže mať vo výlukách napísané, že má právo odmietnuť plnenie, pokiaľ sa nehnuteľnosť nachádza v oblasti s vysokým výskytom povodní. Môže tam byť napríklad výnimka, že poisťovňa poskytne plnenie pre toto riziko napríklad len raz za päť rokov,“ hovorí J. Moravský.

Rozdiel je tiež medzi poistením povodne a záplavy, teda či poisťovňa preplatí aj škody spôsobené zdvihnutím spodnej vody alebo len po prívalovej vlne.

Cena poistenia sa líši aj podľa toho, či si klient poisťuje len samotnú budovu alebo aj jej zariadenie. Cena za 100-tisícovú poistku so štandardným krytím, ktorá sa vzťahuje hlavne na „obvodové múry“ a čiastočne aj zariadenie domácnosti, sa podľa údajov Partners Group hýbe od 80 do 160 eur ročne. Bližšie k hornej hranici sú zmluvy na budovy v najväčších mestách, ak sa poisťujú aj proti povodni, prípadne sa poistí aj zodpovednosť.

Ďalšie postrehy

Nepríjemne môže postup poisťovne zaskočiť klientov aj po vlámaní do ich obydlia. Takýchto prípadov pribúda práve v letných mesiacoch, a to najmä v chatových oblastiach. Oplatí sa vopred si overiť, aké nároky na zabezpečenie dverí, prípadne okien poisťovňa vyžaduje. Inak hrozí krátenie poistného v krajnom prípade až úplné zamietnutie plnenia.

J. Moravský upozorňuje, že pri uzatváraní poistky ľudia často nerozlišujú medzi zodpovednosťou za škody členov domácnosti a zodpovednosťou vyplývajúcou z vlastníctva nehnuteľnosti. „Spôsobená škoda môže byť rovnaká. Podstatné ale je, čím, respektíve kým bola spôsobená,“ dodáva J. Moravský.

Osobitné podmienky tiež platia pre neštandardné súčasti domácnosti, ako sú starožitnosti, elektronika šperky a iné cennosti. Aj keď ich majiteľ zaráta do celkovej poistnej sumy, reálne býva  ich krytie upravené v podmienkach zmluvy osobitne.

Ilustračné foto na titulke - Ivan Fleischer