Estónsky model zdanenia je na Slovensku v nedohľadne

Unikátny systém zdanenia, ktorý v Estónsku zaviedli v roku 2000, je založený na princípe, podľa ktorého spoločnosti neplatia daň z príjmov za nevyplatené zisky. Predmetom dane sú len vyplatené zisky, respektíve „výdavky“, ktoré sa považujú za ich „skryté“ vyplatenie. Pravidlo sa týka príjmov z aktívnej činnosti a pasívnych príjmov z investícií, respektíve zo ziskov z predaja majetku. Takto nerozdelený zisk nie je predmetom zdanenia na ročnej báze a nie je dôležité, či sa reinvestuje v Estónsku alebo za hranicami. Výnimky majú len daňové raje.

Daňové priznanie každý mesiac

Korporátna daň z príjmov sa vyrubuje mesačne takzvanou gross-up sadzbou dane (20/80) na skutočný alebo domnelý zisk určený na rozdelenie. Takým sú vyplácané dividendy, dotácie, dary, reprezentačné výdavky (presahujúce zákonné limity), sociálne výhody a výdavky, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou. Daň je splatná raz mesačne na základe daňového priznania. To treba podať vždy do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca. V Estónsku nepoznajú ročné daňové priznania (s výnimkou usporiadania takzvaných hybridných nesúladov, pravidiel nízkej kapitalizácie, CFC pravidiel).

Asi najzaujímavejšie je zdaňovanie rozdelenia zisku. Napríklad ak spoločnosť dosiahne zisk určený na rozdelenie vo výške stotisíc eur, vyplatí 80-tisíc a 20-tisíc predstavuje sumu dane z príjmov (pravidlo 20/80), ktorú zaplatí štátu do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.

Estónska vláda ako stimul k pravidelnej výplate ziskov zaviedla zníženú sadzbu dane z príjmov 14/86. Automaticky sa uplatňuje na hodnotu vyplácaného zisku, ktorý je rovný alebo nižší ako priemerná hodnota vyplateného zisku za posledné tri kalendárne roky, za ktoré spoločnosť platila korporátnu daň, bez ohľadu na to, či bola vypočítaná na základe princípu 20/80 alebo 14/86. Do zisku sa nezahŕňa príjem v podobe zahraničných dividend, ktoré sú od dane oslobodené.

V Estónsku je len málo výnimiek

Platí teda, že s výnimkou prvej distribúcie zisku je časť vyplácanej sumy dividend predmetom zníženej sadzby dane 14/86 a zvyšná časť podlieha sadzbe 20/80. Režim zdanenia sa považuje za korporátnu daň estónskych spoločností. Často sa nesprávne zamieňa so zrážkovou daňou z dividend spoločníkov. V Estónsku nie sú žiadne pravidlá a obmedzenia pomeru cudzích zdrojov k vlastnému imaniu. Pôžička materskej či dcérskej spoločnosti sa môže považovať za skrytú výplatu dividend, ak sa podstata transakcie podobá výplate zisku. Spoločnosť je povinná dokázať opak. Od finančnej správy na to dostane 30 dní. Pokiaľ materská či dcérska spoločnosť nepreukáže opodstatnenosť pôžičky, záujem či schopnosť splatiť ju, je skrytá dividenda, ktorú treba zdaniť v režime 20/80.

Pri daňových nerezidentoch sa zrážkové dane na dividendy či úroky vyplácané spoločnostiam vo všeobecnosti neuplatňujú. Inak je to v prípade výplaty dividend daňovým nerezidentom - fyzickým osobám. Podliehajú sedempercentnej zrážkovej dani za predpokladu, že boli na úrovni spoločnosti zdanené v režime 14/86.

Výplata licenčných poplatkov podlieha zrážkovej dani desať percent, ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nestanoví nižšiu mieru, respektíve udelí právo na zdanenie len krajine príjemcu príjmu. V Estónsku, členskom štáte Európskej únie, platí, že licenčné poplatky sú zo zdanenia vylúčené, ak ide o výplatu spriazneným osobám v rámci Únie so vzájomnou účasťou 25 percent a aspoň s dvojročnou dĺžkou vzťahu pred ich výplatou.

Kapitálové zisky daňových nerezidentov z predaja nehnuteľného majetku, respektíve z prevodu podielov na realitnej spoločnosti, sú predmetom 20-percentnej sadzby dane z príjmov. Ide o spoločnosť, ktorej majetok v momente prevodu podielov alebo v období dvoch rokov pred prevodom pozostáva z viac ako 50 percent priamo či nepriamo z nehnuteľného majetku, pričom predávajúci musí mať v spoločnosti aspoň 10-percentný podiel. V ostatných prípadoch kapitálový zisk daňových nerezidentov z prevodu podielov v spoločnostiach nie je predmetom žiadnej dane.

Úplne iné zdanenie ako na Slovensku

Estónsky model zdanenia je veľmi komplexný. Zmena slovenského systému na takýto funkčný model by si v praxi vyžiadala úplnú zmenu aktuálnych slovenských daňových zákonov.