Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok 5. júna vstúpila do neprebádaných vôd a znížila depozitnú úrokovú sadzbu do negatívneho teritória na úroveň – 0,1 percenta. S účinnosťou od 11. júna sa v eurozóne znížila na nové historické minimum 0,15 percenta aj základná úroková sadzba.

Po vypuknutí globálnej hospodárskej krízy pristúpili k záporným depozitným sadzbám v Európe len dve škandinávske banky, a to švédska a dánska. Obe ich však po krátkom čase vrátili naspäť do kladných úrovní, keďže ich krok nepriniesol želané a merateľné výsledky. ECB sa stala prvou „veľkou“ centrálnou bankou svetového významu, ktorá sa k podobnému kroku odhodlala. Americký Fed na to v čase krízy odvahu nenabral.

ECB hovorila o možnom znížení depozitnej sadzby do záporu už od minulého roka, a to najmä v súvislosti so svojou snahou naštartovať medzibankový trh. Ak by totiž komerčné banky museli za svoje úložky v ECB platiť, mali by logicky radšej uprednostniť ich umiestnenie na medzibankovom trhu, či poskytnutie podnikateľským subjektom vo forme úverov. A k tomu by teraz malo dôjsť, no len v prípade, že banky budú ochotné kvôli úspore za poplatok ECB podstúpiť riziko, že požičané sa im nemusí vrátiť.

Euro v reakcii na ohlásené znižovanie úrokových sadzieb v eurozóne zareagovalo poklesom na nové štvormesačné minimum 1,3560 EURUSD a v blízkosti tejto hladiny čakalo na ďalšie opatrenia ECB. Znižovaním úrokových sadzieb sa totiž opatrenia ECB vo štvrtok neskončili.

Guvernér ECB Mario Draghi na tlačovej konferencii po zasadnutí oznámil aj ďalšie nástroje na uvoľnenie menovej politiky, medzi nimi aj zastavenie sterilizačných operácií, cielené dlhodobé úverovanie a prácu na nákupoch cenných papierov krytých aktívami.

ECB v minulosti nakupovala štátne dlhopisy v rámci už neaktívneho programu SMP. Banka drží dlhopisy nakúpené v rámci tohto programu do splatnosti. To znamená, že hoci už dva roky dlhopisy na sekundárnom trhu neskupuje, stále drží tie, ktoré nezmaturovali, a to v hodnote takmer 165 miliárd eur.

Keďže zámerom ECB bolo neovplyvniť programom SMP úroveň likvidity, v pravidelných týždenných operáciách peniaze z trhu v zodpovedajúcom objeme sťahovala prostredníctvom sterilizačných operácií. Práve tým sa operácie ECB líšili od kvantitatívneho uvoľňovania v podaní Fed-u. Sterilizovať sa však už na pôde ECB nebude a tieto prostriedky o pár dní „pribudnú“ na medzibankovom trhu.

M. Draghi a jeho kolegovia vo štvrtok prišli aj s novou skratkou, ktorú sa oplatí zapamätať si – TLTRO, teda cielené dlhodobejšie refinančné operácie. Komerčné banky si budú môcť od ECB požičať za mimoriadne nízky úrok (pri aktuálnom nastavení sadzieb to bude 0,25 percenta) prostriedky až na štyri roky za podmienky, že tieto peniaze presunú do reálnej ekonomiky prostredníctvom úverov pre nefinančné podniky. Centrálnej banke to však budú musieť dokázať.

Celkovo by sa v septembri a decembri 2014 malo z ECB ku komerčným bankám dostať 400 miliárd eur. Následne v priebehu marca 2015 až júna 2016 si budú komerčné banky môcť od ECB požičať ďalšie prostriedky v závislosti od toho, koľko úverov poskytli podnikom.

Podobne ako pri trojročných LTRO úveroch z prelomu rokov 2011 a 2012, banky dostanú možnosť úvery predčasne splatiť po dvoch rokoch od ich poskytnutia. Cieľom ECB je prostredníctvom týchto operácií naštartovať zamrznutý úverový trh v eurozóne.

Ani tu sa však opatrenia ECB nemusia končiť. Guvernér M. Draghi si sám položil aj zodpovedal otázku: „Skončili sme? Odpoveď je nie“. Ak teda ECB vyhodnotí, že zavedené opatrenia dostatočne nepomôžu, bude v rámci svojho mandátu v zavádzaní neštandardných nástrojov pokračovať.

Euro na správy z tlačovej konferencie zareagovalo prvotným poklesom do tesnej blízkosti hladiny 1,3500 EURUSD. Naopak, nemecký akciový index DAX po prvýkrát v histórii prekonal hodnotu desaťtisíc bodov. Keďže však ECB zatiaľ neprišla s kvantitatívnym uvoľňovaním v pravom zmysle slova, euro straty zmazalo, a naopak, index DAX sa zo svojich maxím stiahol a uzavrieť obchodovanie nad spomínanou psychologickou hladinou nedokázal. Chýba mu k tomu však iba krôčik.

V závere obchodovania tak bolo euro napokon silnejšie ako na jeho začiatku. Spoločná mena eurozóny uzavrela deň na úrovni 1,3660 EURUSD, teda s polpercentným ziskom. Opäť sa nám tak potvrdilo staré známe obchodnícke porekadlo „buy the rumour, sell the fact“.

Z významných akciových trhov sa najviac darilo tým z krajín periférie, teda najmä talianskemu MIB a španielskemu IBEX so ziskom 1,5, respektíve 1,2 percenta. Aj tieto indexy sa však vo štvrtok svojou výkonnosťou pozerali na chrbát konkurentovi z Grécka. Tamojší index ASE totiž poskočil až o 2,8 percenta.

Zisky si vo štvrtok pripisovali aj drahé kovy. Zlato zaznamenalo cenový rast o 0,8 percenta nad úroveň 1 250 dolárov za uncu a striebro si polepšilo o 1,2 percenta nad hladinu 19 dolárov.

Dlho očakávané zasadnutie ECB teda máme za sebou a trhy si budú musieť nájsť iný bod, na ktorý budú cieliť svoju pozornosť.

Autorka je analytička Poštovej banky