Eseročka za 1 euro je tu. Ministerstvo ju ale zošnurovalo byrokratickými obmedzeniami

Minister spravodlivosti Tomáš Borec ukázal verejnosti minulý týždeň ako by mala podľa predstáv rezortu vyzerať jednoeurová eseročka. Do pripomienkového konania dal novelu Obchodného zákonníka, ktorá s „lacnými“ eseročkami počíta.

Podmienky rezort nastavil tak, že väčšina dnešných spoločností s ručením obmedzeným s majetkom do 5-tisíc eur by patrila k jednoeurovkám. Tie by mali mať najviac troch spoločníkov a majetok od jedného eura do 25-tisíc eur. Novela počíta aj s druhým typom eseročky. Tá by mala vyššie imanie ako 25-tisíc eur a nižšie obmedzenia.

Možnosť minimálneho základného imania vo výške jedného eura je podľa právnika advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Juraja Frindricha neproporčne „vyvažovaná“ rôznymi byrokratickými a podnikanie obmedzujúcimi povinnosťami. Chystané zmeny v eseročkách sú aj podľa konateľa spoločnosti Company Consulting Ondreja Schmotzera skôr negatívne.

Výhodou je, že podnikatelia by nemuseli pri založení spoločnosti vkladať 5-tisíc eur na účet v banke.

“Problémom je ale navýšenie rezervného fondu, ktorý napríklad v Česku pri novele Obchodného zákonníka úplne zrušili. Naša novela by výrazne skomplikovala vyplácanie dividend, obmedzuje tiež počet spoločníkov,“ vypočítava negatíva Ondrej Schmotzer.

Zisk len ak je kapitál

Obmedzenia sa týkajú vyplácania zisku, ktorý si nebudú môcť lacné spoločnosti vyplácať hocikedy ale až potom, keď ich vlastný kapitál bude najmenej 6 250 eur.

Čo podmienka vlastného kapitálu pri vyplatení zisku bude pre eseročky vlastne znamenať vysvetľuje O. Schmotzer.

“Táto časť návrhu je postavená tak, že spoločník v eseročke síce nebude musieť splatiť 5 000 eur ako základné imanie pri jej založení, ale bude tie peniaze musieť umelo účtovne držať vo firme po vytvorení zisku. Z návrhu a ministerstvom prezentovaných informácií zatiaľ nie je jasné, čo by tým chcel rezort dosiahnuť.“
Podľa neho ide o nezmyselné opatrenie, ktoré výrazne skomplikuje prácu účtovníkom.

Napriek takémuto obmedzeniu spoločník dokáže peniaze zo spoločnosti vytiahnuť inak. O spôsoboch, ako sa to bude dať urobiť, hovorí partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala.

Peniaze zo spoločnosti sa budú dať vytiahnuť napríklad cez rôzne poradenské zmluvy.

„Tento spôsob zároveň zo sebou prinesie to, že spoločnosť nebude zdaňovať časť zo svojho príjmu, nakoľko sa jej týmto spôsobom zníži zisk, čím štát príde o ďalšie prostriedky. Novela síce má zaviesť princíp, že spoločnosť môže poskytovať plnenie z majetku spoločnosti spriazneným osobám (stačí 5 % prepojenie) iba za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku - v opačnom prípade zodpovedajú konatelia v plnom rozsahu za škodu spôsobenú spoločnosti. Je to však dosť nešťastne napísané a „kreatívni“ podnikatelia budú hľadať spôsoby ako to obísť.“

Jedným z takýchto spôsobov sú obchody s formálne nespriaznenými osobami alebo realizácia zložitých transakcií, ktoré sa navonok môžu javiť ako štandardné. R. Pala hovorí, že je zaujímavé, že toto obmedzenie sa má vzťahovať iba na s.r.o. a nie na a.s.

„Ak by to bolo takto prijaté, nebude pre podnikateľa, ktorý je schopný zložiť 25-tisíc eur ako základné imanie, vôbec žiadny dôvod založiť s.r.o., ale založí vždy a.s.“

Existujú aj ďalšie spôsoby ako obísť toto ustanovenie. Napríklad zvoliť si na podnikanie akciovú alebo komanditnú spoločnosť. Zisk si možno vyplácať aj inak - napríklad prostredníctvom tichého spoločenstva, ktoré z daňového a odvodového hľadiska má rovnaké podmienky ako vyplatenie dividend a nie je zložité na administratívu.

Ustanovenia o kríze

Aby ministerstvo spravodlivosti zabránilo jednoeurovej eseročke zneužiť takúto formu obchodnej spoločnosti najmä vo vzťahu k veriteľom, do novely chce zaviesť nové ustanovenia o kríze eseročky. Tá bude tiež musieť uvádzať na obchodných dokumentoch výšku základného imania a rozsah jeho splatenia.

“Takáto forma obchodnej spoločnosti sa samozrejme nebude hodiť na akýkoľvek typ podnikania, keďže nie je zrejme možné, aby na spoločnosť s takouto nízkou kapitalizáciou vlastnými zdrojmi nedopadali v podstate ihneď ustanovenia o kríze,“ tvrdí rezort v dôvodovej správe.

Podľa právnika advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Juraja Frindricha hrozí nebezpečenstvo, že prakticky všetky 1-eurové s.r.o. takmer ihneď po vzniku a začatí podnikania „spadnú“ do režimu „spoločnosti v kríze“, keďže nebudú spĺňať pomer vlastného imania k záväzkom. Stačí napríklad, že príde faktúra za nájomné.

„To prinesie ďalšie administratívne obmedzenia. Upozorňujem najmä na povinnosť mesačného vyhotovovania mimoriadnych účtovných závierok, čo je relatívne nákladná a v konečnom dôsledku málo zmysluplná povinnosť. Navyše, taká spoločnosť nebude mať možnosť dostať sa k úveru, lebo akékoľvek úverové plnenia poskytnuté počas „krízy“ majú mať osobitný a pre veriteľa veľmi nevýhodný režim,“ vysvetlil Juraj Frindrich.

Eseročka pre start-up?

Ministerstvo tvrdí, že pri príprave novely sa inšpirovalo návrhmi, ktoré sa nedávno stali súčasťou nemeckej a rakúskej legislatívy. Jednoeurové eseročky by podľa rezortu mali využívať najmä start-up spoločnosti.

R. Pala tvrdí, že podmienky nie sú vhodné pre start-upy. Tie totiž potrebujú širokú mieru voľnosti a flexibility kvôli rastu a prípadnému vstupu investorov.

„Obmedzenia, ktoré sú spojené s 1-eurovou s.r.o., tieto aspekty start-upov žiadnym spôsobom ani minimálne nereflektujú a svojou rigidnosťou znevýhodnia začínajúcich slovenských podnikateľov.“

Jednoeurovú eurovú s.r.o. však nie je podľa neho možné odporučiť ani už existujúcim podnikateľom, nakoľko obmedzenia s ňou splnené by mohli výrazne obmedziť ich podnikanie.

Poukázal na to, že aj v Česku je možné od januára tohto roku zakladať jednokorunové eseročky - no bez ďalšej byrokracie.

„Vieru obchodných partnerov, že im zaplatí peniaze v Česku posilnil paragraf, ktorý hovorí, že keď konatelia neriešia zadlženie firmy, ručia za jej dlhy vlastným majetkom.“