Zástupcovia slovenského biznisu: Elektromobilová Európa je prehnaná a zhubná ambícia

Budú v Európe o pár rokov dostupné len elektromobily? Nemecko sa podľa portálu Euractiv zdrží v záverečnom hlasovaní o de facto zákaze nových vozidiel so spaľovacími motormi po roku 2035, ak Európska komisia neumožní naďalej registrovať vozidlá, ktoré budú jazdiť výhradne na e-palivá. Na svoju stranu získava čoraz viac európskych krajín, napríklad Taliansko, Česko a najnovšie sa k nim pridávajú aj niektorí politici na Slovensku.

Politici sa zrejme pridajú k Nemecku  

Slovensko bude podľa ministerstva hospodárstva pod vedením Karola Hirmana patriť k štátom, ktoré spochybňujú zákaz spaľovacích motorov od roku 2035. „Môžeme konštatovať, že aktuálne sa tvorí pomerne silná skupina významných štátov EÚ, ktorá navrhovaný zákaz od daného roku spochybňuje, a Slovensko bude určite patriť k aktívnym účastníkom tejto skupiny,“ uviedol rezort.

Na takýto krok vyzýval 14. marca aj predseda hnutia Sloboda a Solidarita Richard Sulík. „Toto opatrenie má platiť v celej Únii.  Je veľmi problematické a škodlivé aj pre náš trh, v ktorom dominuje automobilový priemysel. Našťastie, prevládol zdravý rozum po tlaku Nemecka, Talianska, Poľska a Česka,“ dodal R. Sulík.

Zákaz úplne všetkých áut so spaľovacím motorom v celej EÚ by podľa neho spôsobil trhu veľké problémy. Napríklad automobilka Volkswagen prestane podľa plánu vyvíjať spaľovacie motory už od roku 2025, keďže rátajú s bruselským zákazom a úplne musí zmeniť výrobu, čo si vyžiada výrazné investície.

„Úplný zákaz klasických spaľovacích áut bude znamenať, že väčšina Slovákov si nebude môcť dovoliť nové auto a zhorší sa ich prístup k mobilite. Veľký problém je, že elektroautá potrebujú elektrinu, ktorej je momentálne na trhu málo. Nemecko už aktívne odstavilo všetky atómové elektrárne a posledné dve odstavia koncom tohto mesiaca. Takto to nemôže fungovať. Európska únia ženie automobilový priemysel do priepasti,“ tvrdí R. Sulík.

Aj keď k zákazu teoreticky dôjde až o 12 rokov, treba na možné riziká podľa neho kriticky upozorňovať už v súčasnosti, kým je možné situáciu riešiť. Aktuálne je na Slovensku evidovaných 6-tisíc elektromobilov, existuje zhruba 1 500 nabíjacích miest na 630 miestach. Tie však určite stačiť nebudú.

„Elektromobil nedokáže prejsť viac ako 500 kilometrov, infraštruktúra sa musí na to pripraviť. Keď sa pozriete na výrobu, do roku 2030, ak máme vyrábať v EÚ len elektromobily, budeme potrebovať až 15-krát viac lítia, štyrikrát viac kobaltu, štyrikrát viac grafitu a trikrát viac niklu. Je jasné, že väčšina z týchto surovín sa nachádza mimo EÚ, aj v krajinách, ktoré nie sú jej partnermi, doplnil poslanec Ján Oravec (SaS).

Podporu iných palív naznačil aj expremiér vlády Eduarda Heger. „Určite nie je naším záujmom sa viazať výhradne na elektromobilitu. Už teraz máme aj iné alternatívne palivá, ktoré by mali byť budúcnosťou,“ uviedol jeho úrad.

Úplne samostatnou kapitolou je emisná norma Euro 7. Jej cieľom zosúladiť limity pre benzínové a naftové autá. Vozidlá budú musieť vyhovovať norme dvakrát dlhšie ako doterajším štandardom a popri výfukoch sa bude vzťahovať aj na brzdy a pneumatiky. Autá majú mať snímače, ktoré umožnia kedykoľvek skontrolovať emisie, uvádza agentúra ČTK. Ak pravidlá schvália členské krajiny EÚ a europarlament, mala by norma Euro 7 pre nové osobné autá platiť od polovice roka 2025, pre nákladné o dva roky neskôr.

Ako danú situáciu vnímajú podnikateľské zväzy či združenia? Čo preferujú v praxi a ako odporúčajú riešiť dané európske problémy? A čo hovoria na chystanú emisnú normu Euro 7? TREND sa na to spýtal odborníkov z praxe.

Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Slovenské automobilky sú za dekarbonizáciu dopravy, pozerajú do budúcnosti a všetky dostupné zdroje investujú do prechodu na plnú elektromobilitu. Striktne nastavené termíny na zosúladenie sa s požiadavkami normy Euro 7 však vnášajú do procesov plánovania vývoja a výroby vozidiel vysokú úroveň neistoty. Výrobcov automobilov vystavujú riziku zastavenia výroby mnohých modelov na niekoľko mesiacov, nakoľko proces vývoja a homologizácie nie je možné ďalej urýchliť.

Dôsledky prijatia normy Euro 7 v navrhnutom znení budú mať závažný negatívny dopad na priemyselnú výrobu na Slovensku. Prinesú zdraženie vozidiel so spaľovacím motorom o tisíce eur (praktický zánik malých vozidiel), zníženie dostupnosti novej bezemisnej mobility, výpadky výroby, narušenie dodávateľských reťazcov a prepúšťanie. V slovenských automobilkách môže prísť o prácu predpokladom tri- až päťtisíc zamestnancov, ďalších 20- až 30-tisíc v naviazanom subdodávateľskom priemysle.

Ak po 1. júli 2025 nebude možné zakúpiť a zaregistrovať vozidlá s normou Euro 6, ktorých výroba bola plánovaná aj po roku 2025, obmedzí to ponuku dostupných modelov so spaľovacím motorom a vyvolá predlžovanie životnosti aktuálne jazdiacich vozidiel starších emisných noriem. Flotila súčasných vozidiel nám bude starnúť, dopady na znižovanie emisií v doprave budú negatívne.