Nová škandinávska štúdia si posvietila na príjmy ľudí, ktorí sa odlišovali telesnou hmotnosťou. Zo vzorky, ktorá zahŕňala švédskych mužov zapísaných na povinnú vojenskú službu medzi rokmi 1980 až 1990, výskumníci zistili, že obézni mladíci si nazhromaždili v dospelosti v priemere o 16 percent menej peňazí ako ich rovesníci s normálnou váhou.

Finálna vzorka, ktorá sa skladala zo 150-tisíc ľudí, zahŕňala predovšetkým súrodencov, aby tak mohli ekonómovia zamedziť neobjektívne faktory a lepšie tak určiť vplyv obezity na príjem jednotlivca.

Popularita a motivácia

Keď sa výskumníci snažili určiť príčiny, nenachádzali ich ani v zdravotnom stave, ani neobviňovali diskrimináciu na trhu práce. Kameň úrazu predstavovali nonkognitívne faktory, medzi ktoré psychológovia radia napríklad motiváciu či popularitu. Úspech na trhu práce je spojený s dobre vyvinutými nonkognitívnymi vlastnosťami, no u obéznych jedincov ich identifikovali len v skromnom množstve.

Ako výskumníci zistili, u obéznych detí je menej pravdepodobné, že sa napríklad zúčastnia tímových športov, ktoré pomáhajú rozvíjať práve spomínané vlastnosti. Ako TREND.sk písal nedávno v článku o športovcoch, aktívne zúčastňovanie sa akéhokoľvek športu v mladom veku je dobrým základom pre úspešnú kariéru.

„Nadváha alebo obezita je príznačná najmä pre domácnosti s nízkym príjmom,“ píše sa v švédskej štúdii. „Programy zamerané na jej znižovanie by mohli mať dlhodobý prínos a dopomôcť k zníženiu socioekonomických rozdielov a nízkych príjmov.“ Výsledky taktiež naznačujú, že rýchly rast obezity u detí a dospievajúcich môže dlhodobo ovplyvniť hospodársky rast a produktivitu celého národa.

Súboj predsudkov

Na rozdielnu výšku príjmu v závislosti od hmotnosti tela sa pozrel aj ekonomický server Business Insider s odvolaním sa na štatistiku National Longitudinal Survey of Youth. Podobne ako švédsky výskum aj tento americký došiel k záveru, že obézni ľudia, konkrétne ženy, zarobia v priemere o 5 826 amerických dolárov (približne 4 620 eur) menej, respektíve o 15 percent menej ako chudšie náprotivky.

Dôvody sa však na rozdiel od švédskych poznatkov líšia. Hlavné slovo tu majú predsudky voči obéznym ľuďom, vedomé či nevedomé, ktoré ovplyvňujú a zabraňujú postupu zamestnancov s nadváhou po kariérnom rebríčku. Podľa výskumu má vyššie šance postúpiť zamestnanec, ktorý si udržiava váhu na nižších, všeobecne žiadanejších hodnotách.

Obézni zamestnanci majú taktiež tendenciu odpracovať počas roka menej dní v dôsledku krehkejšieho zdravia. Častejšie absencie v práci môžu spôsobiť negatívne zmeny v celkovom ročnom príjme.

Upadá zdravie, upadá výkon

Fyzická kondícia obéznych ľudí máva obvykle isté rezervy. Výskum amerických univerzít potvrdzuje, že produktivita obéznych ľudí je v porovnaní s ľuďmi, ktorých váha je považovaná za normálnu, v priemere o 40 percent nižšia. Ako výskum ďalej zdôrazňuje, obéznejší zamestnanci potrebujú dlhší čas na prestávky a regeneráciu.

Obezita je spojená s fyziologickými zmenami na svalovej úrovni, vrátane zníženia prietoku krvi, a tým sa obmedzuje prísun kyslíka a celkových zásob energie, osvetľuje tlačová správa univerzít. „Pracovníci, ktorí sú obézni, môžu potrebovať dlhšie prestávky na obnovenie funkcie svalov,“ hovorí Lora Cavuoto, spoluautorka výskumu.

Podobný výskum vykonali v roku 2010 aj holandskí vedci, ktorí anonymne získali informácie o viac ako 10-tisíc pracovníkoch z rôznych profesijných oblastí, od kancelárskeho prostredia až po sektor stavebníctva. Obézni zamestnanci dosahovali v porovnaní s ich chudšími kolegami v priemere o 30 percent nižšiu produktivitu, upresňuje server Health.

Oba výskumy objavili súvislosť aj medzi váhou a práceneschopnosťou. Holandskí vedci zistili, že existovala 66-percentná šanca, že obézny pracovník nebol v predchádzajúcom roku v práci v rozsahu 10 do 24 dní, a to z dôvodu choroby alebo iných zdravotných problémov. Šanca, že vynechal 25 a viac dní, bola 55-percentná. Americký výskum dodáva, že s rastúcou váhou sa zvyšuje aj riziko zranenia na pracovisku.

Náklady na obézneho zamestnanca sú vyššie

Obéznych pracovníkov ružovo nevníma ani zamestnávateľ. Pracovník trpiaci obezitou stojí firmu oproti bežne ťažkému zamestnancovi ročne o 4-tisíc dolárov (približne 3 170 eur) viac. Ide predovšetkým o náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, píše vedecký portál Science Daily s odvolaním sa na tohtoročnú americkú štúdiu. Štúdia analyzovala 30-tisíc záznamov zamestnancov z posledných troch rokov.

Klasický zamestnanec stojí firmu ročne v priemere 3 830 dolárov (približne 3 040 eur). Suma zahŕňa náklady na zdravotnú starostlivosť, práceneschopnosť, krátkodobú invaliditu či poistenie zamestnanca. Náklady na obézneho zamestnanca sa šplhajú do výšky viac ako 8 067 dolárov (približne 6 400 eur), teda viac ako dvojnásobok.

Ak okrem obezity trpí zamestnanec aj ďalšou sprievodnou chorobou, ktorá sa pri obezite takmer zákonite objavuje, ako napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka alebo vysoký cholesterol, býva ročná čiastka na zamestnanca ešte vyššia.

Diskriminácia obéznych

Autori štúdie upozorňujú, že výsledky ich práce by nemali byť používané na diskrimináciu zamestnancov. Naopak, vysvetľujú, že zamestnávatelia potrebujú investovať do komplexných programov na podporu zdravia svojich zamestnancov, ktoré by mali priaznivo podporovať ich fyzickú aktivitu, podnecovať záujem o zdravú výživu alebo čo najviac eliminovať stres a depresie súvisiace s prácou. Odborníci hovoria o anti-obéznej intervencii ako o potenciálne návratnej investícií pre zamestnávateľa.

Generálny advokát zo Súdneho dvora Európskej únie Niilo Jääskinen v júli tohto roka poznamenal, že extrémnu či morbídnu obezitu, teda ak index telesnej hmotnosti (BMI - pomer výšky a váhy), ukazuje 40 bodov, možno považovať za zdravotné postihnutie, ktoré podľa legislatívy nesmie viesť k diskriminácii, uvádza agentúra Bloomberg.

N. Jääskinen tak reagoval na prípad dánskeho občana Karstena Kaltofta. K. Kaltoft, ktorého váha počas práce nikdy neklesla pod 160 kilogramov, pracoval pre dánsku obec viac ako desať rokov ako opatrovateľ detí. Keď ho prepustili, nedostal oficiálny dôvod, prečo bol prepustený práve on.

Hoci miestny úrad poprel, že by rozhodnutie súviselo s jeho hmotnosťou, K. Kaltoft tvrdí, že jeho prepustenie má základ v „hmotnostnej“ diskriminácii, podal žalobu na dánsky súd a nárokuje si náhradu škody. Poškodený Dán neskôr požiadal o objasnenie a postoj aj Súdny dvor Európskej únie, ktorý zhrnul svoj pohľad do oficiálneho dokumentu.

"Ak obezita dosiahla taký stupeň, že jednoznačne bráni zapojeniu do profesijného života, potom môže ísť o zdravotné postihnutie," usudzuje N. Jääskinen.

Generálny advokát v dokumente taktiež vysvetľuje, že hoci neexistuje povinnosť naďalej zamestnávať jednotlivca, ktorý nie je schopný vykonávať podstatné funkcie pracovného miesta, treba vykonať primerané opatrenia na prispôsobenie sa zdravotne postihnutému jednotlivcovi, pokiaľ bremeno pre zamestnávateľa nebude neúmerné.

V prípade Kaltoftovho víťazstva by mohol vzniknúť precedens, ktorý by prinútil zamestnávateľov zmeniť spôsob, akým by zaobchádzali s obéznymi pracovníkmi. "To by mohlo znamenať, že zamestnávatelia by mali v rámci zákonnej povinnosti poskytnúť napríklad parkovacie miesta v blízkosti vchodu na pracovisko, špeciálne stoly alebo vykonať úpravy, ktoré by skrátili čas chôdze či cestovania," hovorí Glenn Hayes z právnickej kancelárie pre britský spravodajský server The Guardian. "Možno by dokonca mali zabezpečiť aj to, aby mali v kantíne na výber zdravé jedlo," dodáva.