ECB priznala zlyhanie. Neistota tlačí eurozónu do stagflácie

Prvé odhady ekonomických dát za apríl nepotešili. Inflácia vzrástla viac, ako sa očakávalo, a ekonomický rast nedosiahol predpoklady. Podľa viacerých ekonomických analytikov sa do eurozóny vkráda stagflácia. Bojovať s ňou v súčasnej zložitej situácii nie je jednoduché. Nieto ešte v prípade, že by sa ďalej zhoršila schopnosť európskych krajín dovážať energie. Ohrozená energetická bezpečnosť je hlavným dôvodom, prečo európsky blok čelí nevídanej neistote. Tá sa okrem iného prejavuje aj zníženou schopnosťou ekonómov dôveryhodne predpovedať budúci vývoj.

Mea culpa

Je to oficiálne. Európska centrálna banka minulý týždeň publikovala report, v ktorom sa snaží vysvetliť, prečo sa jej odhady inflácie v poslednom období nenaplnili. Ináč povedané, jej predikcie zaznamenali extrémne veľké odchýlky. Počas celého posledného roka, konštantne a konzistentne ECB očakávala infláciu nižšiu a omnoho plytkejšiu, ako v skutočnosti bola. Nedávnym slovám viceprezidenta Luisa de Guindosa o tom, že vrchol inflácie je „veľmi blízko“, preto chýba dostatočná dôveryhodnosť.

Za svoje zlé odhady ECB viní „neočakávaný vývoj energetických cien spolu s efektmi opätovného otvárania ekonomík po odstránení koronavírusových obmedzení, ako aj následkov globálnych úzkych hrdiel“. Samozrejme, mnohé z týchto udalosti sú nepredvídateľné, no pravdou je, že odhady centrálnej banky skĺzavajú ku konformite. Počas deflačných období centrálna banka dlhodobo a konzistentne nadhodnocovala budúci vývoj inflácie, a v súčasných inflačných časoch ho konzistentne podhodnocuje. Na jednej strane tak vyvstáva otázka, ako kvalitné inflačné modely ECB používa, a na strane druhej, či vôbec dokáže infláciu kontrolovať tak, ako sa všeobecne predpokladá.

ECB sa vyhovára, že aj ostatné centrálne banky zaznamenali podobne veľké odchýlky vo svojich odhadoch inflácie. Avšak kým americký Fed začal už v novembri tvrdiť, že inflácia už nie je iba „prechodná“, ECB ešte v decembri očakávala, že v prvom kvartáli tohto roka poklesne na 4,1 percenta. Miesto toho ale vzrástla na 6,1 percenta. A v apríli dosiahla nový rekord na úrovni 7,5 percenta. Centrálna banka prisľúbila, že upraví svoje inflačné modely, no pomôcť to nemusí, najmä pri vysokej neistote, akú eurozóna práve zažíva.

Vrchol inflácie

Veľkoobchodná cena zemného plynu v eurozóne vzrástla za posledných rok viac než šesťnásobne. Cena elektrickej energie takmer päťnásobne. Nie je preto prekvapením, že najväčší podiel na vyššej inflácii na kontinente mali energie, ktorých cena sa v koši spotrebiteľov zvýšila o 38 percent. V niektorých krajinách to prišlo takmer okamžite, v iných, ako na Slovensku, sa kvôli regulácii zvýšia ceny až od budúceho roka. Tým, že nárast energií začal pred rokom, ekonómovia očakávajú, že kvôli znižujúcemu sa bázickému efektu, inflácia už čoskoro dosiahne svoj vrchol. Takto situáciu vníma aj ECB.

Avšak jej odhad stojí na dvoch hlavných predpokladoch. Prvým je, že ceny energií už nebudú ďalej rásť. To sa nemusí naplniť v prípade ďalšej eskalácie vzťahov medzi Ruskom a európskymi krajinami. Náhle a významné odpojenie dodávok ruského plynu a ropy by spôsobilo ďalší silný rast cien. Ekonómovia ale veria, že veci pôjdu podľa plánu a odpojovanie ruských zdrojov bude postupné.

Druhým predpokladom je, že jadrová inflácia, čiže inflácia očistená od volatilných cien potravín a energií, nebude ďalej rásť. Avšak už v apríli dosiahla úroveň 3,5 percenta a výrazne prevýšila odhady. Aj keď zďaleka nie je tak vysoko ako v Spojených štátoch alebo vo Veľkej Británii, hrozí, že sa do ekonomiky viac zažerie. Už to nie je iba o cenách energií. Boj s jadrovou infláciou si vyžaduje razantné kroky centrálnej banky, čiže dvíhanie úrokových sadzieb a kvantitatívne utesňovanie. Oba, ak sa budú robiť dôsledne, hrozia ďalším negatívnym vplyvom na ekonomický rast.

Na pokraji recesie