Zamestnávatelia potom školníkom, kuchárkam v školských jedálňach, opatrovateľkám či údržbárom mzdu dorovnávajú príplatkami do minimálnej mzdy. Takúto mzdu však majú aj pracovníci s vysokoškolským vzdelaním, napríklad vychovávateľky v školských kluboch alebo ekonómovia verejných zariadení či pracovníčky knižníc.

Čo robili dva roky

Dva roky Úrad vlády pripravoval návrh vlády na úpravu tabuľkových platov zamestnancov vo verejnom sektore. Výsledkom je návrh, ktorý je v podstate len zlúčením platových tried. Nezohľadňuje pritom odpracované roky a ani ďalšie vzdelávanie. Hoci vláda vyhlasuje, že má záujem razantne zvyšovať mzdy vo verejnom sektore, prvý návrh s navýšením financií na platy vôbec nepočíta.

Minulý týždeň o ňom úradníci z Úradu vlády, odborári, zástupcovia miest a obcí a ministerstva financií rokovali prvýkrát. Keďže odborári návrh odmietli, v utorok bolo druhé rokovanie expertnej skupiny. To neprinieslo žiadny zásadný obrat.

„My zotrvávame na našich požiadavkách a teda na tom, aby sme rokovali o našom návrhu. Návrh nových tarifných tabuliek by mal zohľadňovať roky praxe,“ komentovala rokovanie Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.

Odborári nesúhlasia s tým, aby bolo odmeňovanie zamestnancov vo verejnej službe riešené zmluvnými platmi. Platiť by mal princíp, aby prvý stupeň prvej platovej triedy začínal minimálnou mzdou tak, aby nedochádzalo k nivelizácii platov.

Aby nový systém odmeňovania mohol platiť od januára nového roku, rokovanie musí skončiť do konca júna.

Čo je vo vládnom návrhu

Rok čo rok sa opakovala situácia, že systém odmeňovania nekorešpondoval s výškou minimálnej mzdy. Rozdiel museli zamestnávatelia dorovnávať príplatkami. Tak sa stalo, že sa platové triedy až po 9. triedu zlievali.

Úrad vlády odborárom predostrel návrh, podľa ktorého sa má zlúčiť existujúcich 14 platových tried s 12 stupňami mzdy do šiestich stupňov, tak ako je to pri odstupňovaní minimálnej mzdy podľa náročnosti.

Prvá platová trieda by začínala na úrovni minimálnej mzdy, druhá by mala byť 1,2-násobkom minimálnej mzdy, tretia by sa násobila koeficientom 1,4, štvrtá platová trieda by sa násobila 1,6-násobkom, piata 1,8-násobkom a šiesta by bola dvojnásobkom minimálnej mzdy.

Zároveň má byť pri každej tarife aj platový strop a to dvojnásobok každej konkrétnej platovej triedy. To znamená, ak by prvá trieda začínala na sume 520 eur (čo je predpokladaná minimálna mzda v roku 2019), jej stropom by bola suma 1 040 eur. Stropom druhej platovej triedy 624 eur (1,2-násobok minimálnej mzdy) by bola suma 1 248 eur. Minimum tretej platovej triedy by bolo 728 eur, stropom 1 456 eur. Minimum štvrtej triedy by začínalo na sume 832 eur so stropom 1 664 eur. Piata tarifa by začínala na 936 eur a končila na sume 1 872 eur. Najvyššia šiesta trieda by začínala na 1 040 eur a končila na sume 2 080 eur.

Okrem toho by sa mal zaviesť aj zmluvný plat ako súčet tarifného platu a príplatkov. Odborárom sa toto riešenie nepozdáva lebo nielenže bude mzda zamestnancov vo verejnej správe určená minimálnou a maximálnou hranicou, ale o jeho výške rozhodne dohoda zamestnávateľa a zamestnanca.

Ako je dnes odmeňovaný zamestnanec verejnej správy

Vo verejnej službe sa odmeňuje podľa zákona č. 553/2003 Z.z. Prostredníctvom katalógu pracovných činností (nariadenie vlády č. 341/2004 Z. z.) a charakteristík platových tried je možné vyšpecifikovať konkrétnu pracovnú pozíciu a jej zaradenie.

Jednoduché, rutinné práce a práce s prevahou fyzickej činnosti sa pohybujú v rozmedzí tarifných platov od 248 po 404 eur. Pri tak nízkej tarife, zamestnanec s tridsaťročnou praxou dostane príplatok 71 eur, čo sa v súčte ani z ďaleka nepribližuje súčasnej minimálnej mzde.

Pri každom zvýšení tarify prostredníctvom kolektívneho vyjednávania sa mu síce navýši tarifa aj ostatné zložky platu na ňu naviazané, avšak štandardne, aj napriek zvýšeniu, je jeho plat stále pod úrovňou minimálnej mzdy a na výplatnej páske dosahuje len minimálnu mzdu. Toto dorovnávanie sa premieta stále do vyšších tarifných tried a stupňov, a tým sa systém stáva nespravodlivým a nezohľadňuje odbornosť, náročnosť práce, zodpovednosť, vzdelanie...

Divotvorné zlučovanie

Zlúčenie platových tried označila Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) za „divotvorné“. Napríklad na 3. stupni náročnosti zlučuje platové triedy 5 až 8, kde sú zaradení zamestnanci so stredoškolským a aj vysokoškolským zamestnaním.

Otázne je podľa nej, akým spôsobom by zamestnávateľ zamestnanca zaradil a aký zmluvný plat by mu priznal, keďže nie je nastavené ďalšie zohľadňovanie vzdelávania a ani roky praxe.

Konfederácia odborových zväzov SR má výhrady voči návrhu najmä preto, že nezohľadňuje roky praxe, keďže sa majú zrušiť platové stupne. Takýto návrh tiež podľa odborárov umožňuje vysokú dávku subjektivizmu zamestnávateľa. To podľa M. Uhlerovej smeruje k „internej korupcii“.

Odborári si myslia, že tým, že je nastavená aj horná hranica príjmu sa dostávame do toho istého problému ako dnes.

Zmluvný plat podľa návrhu by mal obsahovať súčasnú tarifu a príplatky. To je presne ten systém, podľa ktorého sú zamestnanci vo verejnej sfére odmeňovaní dnes.

„Preskupíme platové triedy, zrušíme platové stupne, ale problém nevyriešime,“ hovorí M. Uhlerová. Tento jej argument potvrdzuje aj to, že prvý návrh z Úradu vlády SR nebude vyžadovať z rozpočtu žiadne peniaze navyše na odmeňovanie.

Predstava Konfederácie odborových zväzov SR je, že prvý stupeň by mal začínať minimálnou mzdou. Ďalšie stupne by mali byť určitým násobkom, ktorý by ale zohľadňoval aj odpracované roky a kvalifikáciu ako aj súčasný katalóg pracovných činností.