Obchodovanie na svetových devízových trhoch v prvej polovici januára opäť pripomenulo, že v mori zlých a ešte horších nemusia byť makrosprávy dostatočným kurzotvorným impulzom.

Týždenné posilnenie jenu (k doláru) a dolára (k euru) zároveň varuje pred prirýchlymi súdmi vynášanými na základe rozdielu v úročení, ako sa to dialo po bezprecedentnom decembrovom zrazení dolárových úrokov prakticky až na nulu.

Napriek tomu neboli ani novoročné pohyby na devízovom trhu nepredvídateľné. Potvrdilo sa, že prudké zisky na poslednú chvíľu na nelikvidnom trhu pred Silvestrom netreba preceňovať, i to, že neradno staviť na schopnosť presne určiť dno, najmä pokiaľ ide o apetít investorov po riziku či zhoršovanie situácie v reálnej ekonomike.

Pokračovanie negatívneho tlaku na akciových trhoch posilnilo po Troch kráľoch jen späť na dohľad 13-ročných rekordov.

Mesačné minimá si k doláru zapísalo euro po tom, čo sa krátko pred januárovým rozhodnutím Európskej centrálnej banky (ECB) ukázalo, že vážnosť situácie na starom kontinente nedovoľuje Frankfurtu držať sa decembrovej rétoriky o „šetrení menovej munície“ rozvážnejším a postupnejším znižovaním úrokových sadzieb.

Návrat eura pod 133 centov nezastavila ani januárová prvopiatková správa o tempe, akým zámorská recesia kosí tamojší trh práce.

Viac než pol milióna pracovných miest ubudlo za Atlantikom aj v decembri (524-tisíc) a výsledok za predchádzajúci mesiac bol revidovaný o ďalších 50-tisíc miest nahor. Očakávania prevýšila aj decembrová nezamestnanosť.

Po týchto správach sa dolár posilnil pod 135 centov/EUR. Dojem zo zlých prvopiatkových štatistík – okrem toho, že nezmenili už známy stav zámorského hospodárstva – zmiernili predchádzajúce ešte pesimistickejšie očakávania, ktoré navodila obdobná súkromná štatistika ADP. Podľa tej prišiel v decembri súkromný sektor až o 693-tisíc zamestnancov.

No najmä zlé zámorské správy prevážili čerstvé signály o čoraz vážnejšej situácii na starom kontinente. Nemecké maloobchodné tržby zaznamenali v novembri medziročný prepad o tri percentá (v celej eurozóne „len“ o 1,5 %). Ani predvianočná sezóna domáci dopyt tradične šetrnej ekonomiky neoživila.

Nemecké priemyselné objednávky šokovali 27-percentným poklesom v novembri. Francúzska priemyselná produkcia sa v rovnakom mesiaci oslabila o 11 %, najviac za ostatných 27 rokov. Po spomalení decembrovej inflácie na 1,6 % sa tak ECB čoraz ťažšie budú hľadať argumenty proti ďalšiemu znižovaniu kľúčových eurosadzieb.

Novembrová americká obchodná bilancia prekvapila najnižším schodkom od novembra 2003. Okrem zlacnenia ropy to pripomenulo, že oslabenie spotrebiteľského dopytu po importoch nie je dobrá správa pre exportne orientované hospodárstva, či už ide o Čínu alebo Nemecko.

Po tejto správe sa dolár posilnil k 132 centov/EUR, na dohľad októbrového a novembrového pásma 123 – 131 centov/EUR. Z toho ho uprostred decembra iba vyrušila odvážna rétorika, ktorú možno ECB prehodnotí už tento týždeň.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko