Dohodár je pre zamestnávateľa stále lacnejší ako klasický zamestnanec

Dohodár alebo klasický zamestnanec

Vláda pred dvoma rokmi sprísnila podmienky zamestnávania dohodárov. Zamestnávateľ ich od januára 2013 musí registrovať v Sociálnej poisťovni a platí z dohôd aj odvody. Dohodár sa takto stal pre zamestnávateľa takmer takým drahým ako riadny zamestnanec.

Úľavy na odvodoch mali dohodári - študenti, ktorým sa nastavili dve hranice príjmov (pre stredoškolákov a vysokoškolákov), kedy poistné neplatili, a penzisti. Keďže sa rozlišujú dohody pravidelné a nepravidelné, okrem vyšších odvodov sa zamestnávatelia trápili aj so zložitým nahlasovaním a odhlasovaním dohodárov do poisťovní.

Veronika Dubielová, majiteľka poradenskej spoločnosti Účtovná jednotka, pripomína dôležitú vec, o ktorej zamestnávatelia často nevedia. „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je možné uzatvárať len výnimočne.“ Zároveň dodáva, že z hľadiska odvodových a ďalších povinností zamestnávateľa je naďalej určite jednoduchšie zamestnať najprv osobu na dohodu.

Študenti sa vyplatia

Platenie poistného z brigád študentov vláda opäť prehodnotila od januára 2015. Študenti bez ohľadu na vek môžu využiť výnimku z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pri dohode o brigádnickej práci študentov, ak na ňu zarobia maximálne 200 eur mesačne. Znamená to, že už neexistujú dve vekové kategórie študentov a dve hranice zárobku.

Naďalej platí, že v prípade, ak má žiak alebo študent uzatvorených viacero dohôd, výnimku na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie môže využiť iba pri jednej z dohôd. O výnimku žiada študent u svojho zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

„Ak to pracovná pozícia umožňuje, firmy preferujú zamestnávanie na dohody najmä pri študentoch, kde je odvodové zaťaženie nižšie. Pre rok 2015 platí, že ak študent zarobí do 200 eur mesačne, na odvodoch zamestnávateľ zaplatí iba 1,05 percenta z jeho odmeny,“ približuje odvodové zaťaženie zamestnávateľov V. Dubielová.

Ak by firma zamestnávala napríklad osobu, ktorá si privyrába na dohodu popri zamestnaní, odvody zamestnávateľa by boli 35,2 percenta, čo môže byť najmä pre menšie firmy neúnosné. Výhodnejšie je tiež zamestnanie dôchodcu.

Od roku 2013 sa dohody omnoho viac priblížili pracovnému pomeru, a to nielen zavedením odvodov z dohôd, ale vzťahujú sa na ne aj základné ustanovenia prvej časti Zákonníka práce upravujúce pracovný čas, dobu odpočinku, ako aj minimálna mzda.

„V roku 2015 musí mať aj osoba pracujúca na dohodu odmenu minimálne 2,184 eura za každú odpracovanú hodinu,“ pripomína dôležité číslo v odmeňovaní V. Dubielová.

Dohodár - ani ryba ani rak?

Pri odvodoch vláda postavila dohodára (s výnimkou študentov a dôchodcov) na úroveň zamestnanca. Zamestnancom však nie je (účelovo zo strany štátu) v prípade odpočítateľnej položky na zdravotné odvody, ktorá za zaviedla od januára 2015 pre zamestnancov. Dohodár nárok na úľavu na zdravotnom nemá.

Zákonník práce štatút zamestnanca až na pár drobností dohodárovi nepriznáva. Nemá nárok na dovolenku. Dohodárovi nie je možné nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu nadčas, ani pracovnú pohotovosť.

V. Dubielová vymenúva ďalšie rozdiely v nárokoch medzi zamestnancom a dohodárom. „V prípade absencie dohodára v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrovného zamestnávateľ musí ospravedlniť takúto odôvodnenú neprítomnosť na pracovisku, avšak nie je povinný poskytnúť dohodárovi náhradu odmeny (v porovnaní s riadnym zamestnancom). Dohodár nemá zo zákona nárok na odstupné, ani nárok na stravné lístky, čím je pre zamestnávateľa stále lacnejšou alternatívou oproti zamestnancovi na trvalý pracovný pomer.“

Za byrokratickú záťaž považuje V. Dubielová najmä prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne len na tie dni, ktoré reálne odpracovali. Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neskôr stanovilo, že ak pracuje dohodár päť dní v týždni, na víkend ho zamestnávateľ odhlasovať nemusí.

Dôležitý Zákonník práce

Základné povinnosti, ktoré má podnikateľ, keď sa stane zamestnávateľom, mu určuje Zákonník práce.

Založiť pracovný pomer je možné len uzatvorením pracovnej zmluvy medzi firmou ako zamestnávateľom a zamestnancom.

Zákonník práce vyžaduje, aby pracovná zmluva bola uzatvorená písomne. Nedodržanie písomnej formy však neznamená jej neplatnosť. Pracovný pomer totiž platne vznikne aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy. Písomnú pracovnú zmluvu je však potrebné uzatvoriť najneskôr v deň nástupu zamestnanca do práce. Ak je pracovná zmluva podpísaná neskôr, už nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu.

Za nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy môže inšpektorát práce firmu pokutovať za porušenie povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce.

Mzda dohodnutá v zmluve nemôže byť nižšia ako ustanovuje osobitný predpis - zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (2,184 eura za každú odpracovanú hodinu). Zamestnávateľ ju musí vypočítať a vykonať z nej zrážky ako poistné na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné a na daň z príjmov, ako aj prípadné zrážky na základe rozhodnutia súdu.

Mzdu vypláca zamestnávateľ za mesačné obdobie v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, najneskôr však do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V prvom rade je zamestnávateľ povinný vyplácať mzdu v hotovosti, v pracovnom čase a na pracovisku.

So zamestnancom však môže byť dohodnuté (napríklad v pracovnej zmluve), že mzda mu bude vyplácaná na bankový účet, avšak zamestnanca nemožno nútiť k používaniu bezhotovostného spôsobu vyplácania mzdy. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať výplatnú pásku.

Zamestnávateľ musí zamestnancovi zabezpečiť stravovanie – jedno teplé hlavné jedlo vrátane nápoja v priebehu pracovnej zmeny (ak odpracoval viac ako 4 hodiny) vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo mu dá gastrolístky.

Zamestnancovi v pracovnom pomere vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni alebo dodatkovú dovolenku. Kedy bude zamestnanec čerpať dovolenku, je povinnosťou zamestnávateľa, a to aj napriek tomu, že právo na dovolenku má zamestnanec. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Kratšie obdobie je akceptovateľné len výnimočne, ak s tým súhlasí zamestnanec.

Prvé registračné povinnosti

Ak chce podnikateľ začať zamestnávať, čakajú ho registračné povinnosti. Ucelene ich neupravuje jeden spoločný právny predpis, ale zamestnávateľ musí sledovať množstvo zákonov, vyhlášok, nariadení a noviel.

Prvou je registrácia zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, kde si musí okrem registrácie vybaviť prístup do elektronických služieb, pretože zamestnancov môže prihlasovať a odhlasovať výlučne elektronicky. Ďalej je potrebné oznámiť zdravotným poisťovniam vznik platiteľa poistného, a to v tých zdravotných poisťovniach, v ktorých sú zamestnanci poistencami.

Do týchto zdravotných poisťovní prihlási podnikateľ aj zamestnancov. Zamestnávateľ má tiež povinnosť podať žiadosť o registráciu na daňový úrad. Odo dňa, kedy zamestnáva, sa stáva platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti. O týchto povinnostiach si prečítate nabudúce.

Seriál pripravujeme s Veronikou Dubielovou, konateľkou  spoločnosti Účtovná jednotka, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblastí daní a účtovníctva