„Nie je to nič vizionárske, najdôležitejší je však spôsob, akým k tomu dospejeme,“ tvrdí austrálska biologička Elizabeth Blackburn, ktorá v roku 2009 dostala Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo.

„Vieme, že starnutie nie je nezvratné a medicína sa tým zaoberá. U zvierat sme už objavili gén, ktorý za to zodpovedá. U ľudí to nie je také jednoduché. Ale už dnes toho vieme toľko o ľudskom tele, počnúc rolou vaskulárnych chorôb. Keď sledujeme storočných , ktorých je čím ďalej tým viac, vidíme, že nikdy neumierajú na vaskulárne problémy, ale na banálnejšie choroby, ktoré boli podcenené z dôvodu ich veku,“ cituje Blackburnovú taliansky denník Corriere della Sera.

Expertka neskrýva veľkú dôveru v pokrok lekárstva. Takéto predĺženie života nás nepochybne donúti predĺžiť produktívne obdobie života.

„Po prvé budeme musieť predĺžiť dôchodkový vek. Podľa štúdie, v ktorej sme brali do úvahy priemerný vek sto rokov, by sa malo pracovať do sedemdesiatdeväť až osemdesiatdva rokov,“ hovorí Lynda Grattonová z London Business School.

„Ale potom sa musíme pýtať: keď budú musieť ľudia tak dlho pracovať, čo budú robiť? Ak sa bude pracovať do osemdesiatich rokov, bude potrebné sa neustále vzdelávať. Prečo by sme sa mali rozhodovať o svojej kariére v dvadsiatich rokoch? Pravdepodobne budeme musieť revidovať dĺžku a organizáciu vzdelávania. Verím však, že kľúčová bude schopnosť zmeny a adaptácie,“ dodáva.

Dlhovekosť vyvoláva otázky aj okolo citových vzťahov: ako dlho bude trvať manželstvo? Kedy bude správny vek pre obstaranie detí? Podľa online prieskumu na internetových stránkach davoského fóra, ktorý sa uskutočnil na viac ako 2500 osobách, sa ľudia budú rozvádzať a znovu uzatvárať sobáše častejšie (58 percent), ale tiež budú mať neskôr deti  (54 percent). Do dôchodku sa bude chodiť v sto rokoch (62 percent). Produktívny život nám pomôžu predĺžiť nové technológie.

„Vďaka preventívnemu skríningu bude možné nielen zvoliť si prirodzené počatie, ale vybrať si z genetického hľadiska potenciálne odolnejšie a zdravšie dieťa, ktoré bude žiť dlhšie,“ provokuje Derek Yach, šéf nadnárodnej spoločnosti Vitality, ktorá ponúka wellness programy a ochranu zdravia. Takáto hypotéza nevyhnutne otvorí otázky etiky, ale problém nastane aj vtedy, keď budeme mať možnosť manipulovať s génmi v našej DNA, aby sme žili dlhšie.

Podľa Thomasa Deros, výkonného riaditeľa spoločnosti WellTowers, ktorá investuje do nehnuteľností učených špeciálne pre tretí vek, je potrebné vytvoriť pre staršiu spoločnosť nový svet.

Kto bude ale taký dlhý život financovať? Jediným spôsobom, ako urobiť toto starnutie ekonomicky udržateľné, je to, že sa nielen bude dlhšie pracovať, ale že budú v rodine pracovať muž i žena, čo zahŕňa skutočnú rovnosť mužov a žien, hovorí Lynda Grattonová.

„Musíme tiež zvážiť možnosť, aká bude rovnováha medzi rodinou a kariérou v priebehu života, v akom období sa bude treba intenzívnejšie venovať rodine a kedy zamestnaniu, bez toho aby sa dlhodobo znižovala produktivita práce,“ navrhuje Elisabeth Blackburnová. Táto cesta je veľmi zložitá a je lepšie hovoriť o nej už dnes, súdi.