Kríza sa naplno prejavila v dôchodkových fondoch predovšetkým začiatkom roka 2009. Medziročné zhodnotenia padali až na úroveň -8 percent, čiastočne aj vplyvom vysokého porovnávacieho základu z roku 2008. Neovplyvnilo to však výrazne rozhodnutie klientov pokračovať v sporení – napriek viac ako sedemmesačnému otvoreniu druhého piliera z DSS vystúpil len zlomok klientov. Vláda sa tak nedočkala posilnenia rozpočtu Sociálnej poisťovne tak, ako si predstavovala.
Znehodnotenie v najrizikovejších rastových fondoch pritom mohlo byť ešte výraznejšie – v medzinárodnom porovnaní OECD boli slovenské dôchodkové fondy jedny z najmenej postihnutých pre nízky podiel akciových investícií. Rastové fondy obsahovali na konci roka 2008 v priemere 12 percent akcií, rok predtým to bolo viac než 20 percent. Pokles spôsobila ako opatrnosť po začiatku krízy – DSS prestali nakupovať akcie, čím ich podiel postupne klesal – tak i zásah vlády.
Ministerstvo financií v roku 2008 rozhodlo, že si DSS nebudú môcť účtovať poplatky za investície do indexových fondov. Spoločnosti sa tak týchto papierov postupne zbavovali. Výpredaj ešte umocnila narýchlo pripravená novela zákona o druhom pilieri, ktorá zmenila poplatkovú politiku tak, že DSS tlačí k mimoriadne konzervatívnemu investovaniu. Momentálne tak do akcií investuje už len VÚB Generali a aj tá svoj podiel postupne skresáva.
Vláda zodpovednosť odmieta. Správa NBS hovorí niečo iné - upozorňuje, že zmeny spôsobené novelou, ktorú parlament prijal zrýchlene a bez akéhokoľvek pripomienkovania, dlhodobo znížia výnosy klientov dôchodkového sporenia.
Foto na titulke - SITA
