66086>

Dobrý kouč nerozdáva rady

Zoltán Demján, poradca a prednášateľ na seminároch Franklin Covey, koučoval športovcov i manažérov. Vraví, že práca s manažérmi je náročnejšia. V športe to bola hra, pri ktorej mal určitú voľnosť, teraz je to jeho profesia.

Pri koučingu s riadiacimi pracovníkmi mu zo začiatku robilo najviac problémov vedieť sa ovládať a nedávať rady. „Keď som bol v manažérskej funkcii, tak ma moji kolegovia často žiadali o rady a ja som ich rád rozdával. Zdalo sa, že všetci sú spokojní.“ Priznáva, že až po absolvovaní špeciálneho koučovacieho výcviku pochopil, o čom to je.

Skutočná pomoc je taká, keď sa koučom podarí správne kladenými otázkami pomôcť koučovanému nájsť odpovede na vlastné otázky v sebe samom. „Len on vie, čo je pre neho dobré. Uvedomil som si, že vlastne všetky odpovede na naše vypovedané, ale aj ešte nevypovedané otázky nosíme v sebe,“ vysvetľuje Z. Demján.

Takúto pomoc pokladá za účinnejšiu ako priame rozdávanie rád. „To, na čo prídeme sami, väčšinou bez problémov aj realizujeme. To, čo nám niekto poradí, máme tendenciu skôr či neskôr odignorovať.” 


Podobné skúsenosti má i psychológ a profesionálny kouč Martin Prodaj. „Pri školeniach som zistil, že najčastejšou chybou, ktorú koučovia robia, je podsúvanie vlastných myšlienok a nápadov.“

Tvrdí, že najdôležitejšou vlastnosťou dobrého kouča je schopnosť odstupu a nadhľadu. Dôležité sú aj empatia, schopnosť počúvať, vnímavosť a všímavosť voči koučovanému, ale aj voči sebe.

„Zaujímavou zručnosťou, ktorou by kouč mal disponovať, je aj schopnosť nechať veci plávať, nehľadať odpoveď na každú otázku. Kouč by si mal dovoliť byť na chvíľu myšlienkovo prázdny a nechať, nech sa koučing jednoducho „deje“, speje k svojmu najideálnejšiemu riešeniu.

To sa v mysli koučovaného objaví, pokiaľ mu kouč na to poskytne priestor,“ vysvetľuje M. Prodaj. V tejto súvislosti používa zaujímavý pojem „tao koučing“, ktorý evokuje, že aj taký moderný proces ako koučing, môže obsahovať prvky taoizmu a jeho hlavnej myšlienky – plynutia.

Príprava kouča

Ak má kouč spolu so svojím klientom dosiahnuť želaný výsledok, musia byť obaja pripravení. „Pred každým koučovaním sa snažím byť v absolútnej vnútornej pohode. Keby som bol pod stresom alebo vnútorne rozhodený, tak to zo mňa určite bude vyžarovať a môj partner to vycíti,“ zdôrazňuje Z. Demján.

Dobrý kouč nerozdáva rady

Za rovnako dôležité považuje, aby bola medzi koučom a partnerom maximálna dôvera. Na jej vybudovanie využíva skúsenosti, ktoré získal počas vyše tridsaťročnej horolezeckej praxe.

V horách si veľmi silno uvedomil neuveriteľnú silu prírody a snaží sa využiť jej blahodarný vplyv aj pri koučovaní. „Pokiaľ môj partner súhlasí a na deväťdesiatdeväť percent to s radosťou prijíma, tak skôr než začneme s koučovaním, strávime dva dni spolu v prírode, s prenocovaním v rázovitej drevenici. Cez deň chodíme po okolí, večer si varíme večeru a po nej sa pri pohári dobrého vína rozprávame. Takto sa za veľmi krátky čas vytvorí silné medziľudské puto, čo je podľa mňa základný predpoklad k účinnému koučingu,“ prezrádza Z. Demján.

Keď sa podarí vytvoriť takýto vzťah, tak aj empatia, vcítenie sa do druhého ide oveľa lepšie. Z. Demján netvrdí, že toto je jediný a správny spôsob naviazania kvalitného medziľudského vzťahu, ale jemu to funguje.

Myslí si, že aj v koučingu má byť človek najmä sám sebou a to si partneri najviac cenia. Aj M. Prodaj tvrdí, že vzťah medzi koučom a koučovaným je predovšetkým o vzájomnej dôvere a rešpekte. „Kouč by v koučovanom mal vidieť jeho skrytý potenciál, kompetentnú a celistvú bytosť. Ale predovšetkým by mal mať rád ľudí takých, akí sú.“

Koučing a mentoring

V praxi sa občas stáva, že koučing skĺzne do mentoringu, hoci ide o dve diametrálne odlišné záležitosti. Mentoring je vo svojej podstate rozdávanie rád, koučing hľadanie riešení. „Pokiaľ niekomu dobromyseľne radíme bez toho, aby nás o to žiadal, tak je to vlastne určitá forma kontroly, snahy ovplyvňovať druhých. A na to nikto nemá právo. Vždy je to určitá forma manipulácie,“ varuje Z. Demján.

 

Dobrý kouč nerozdáva rady

Zoltán Demján, poradca a prednášateľ koučingu: Všetky odpovede na naše vypovedané, ale a nevypovedané otázky nosíme v sebe.

Vzťah medzi koučom a koučovaným je partnerský na rozdiel od mentoringu, keď jeden, ktorý radí, je ten „múdry“. V poriadku je to vtedy, ak o poradenstvo partner požiada, aby sa naučil niečo nové, nepoznané, a je si vedomý, že ho niečo učíme, radíme mu. 


„Treba zdôrazniť, že kľúčové slová, ktoré koučing charakterizujú, sú podpora na zlepšenie výkonu. V žiadnom prípade kontrola a príkazy,“ zdôrazňuje M. Prodaj. V praxi sa mu často stáva, že zadávateľ používa pojem koučing, ale myslí tým osobnú kontrolu.

„Kouč akoby mal byť predĺženou rukou zamestnávateľa, dohliadať a reportovať,“ vysvetľuje a dodáva, že takto by koučing nikdy nemal vyzerať. V takomto prípade je nutné zreteľne si vymedziť pojmy a mať jasno v tom, čo si zadávateľ pod pojmom koučing predstavuje a aké výstupy od tohto procesu očakáva.

Rozvoj kompetencií

Koučing je vhodný pre každého, kto má záujem na sebe intenzívne pracovať a rozvíjať sa po osobnostnej i profesijnej stránke. V poslednom období sa teší veľkej popularite predovšetkým medzi manažérmi a vedúcimi pracovníkmi bez ohľadu na to, v akom odvetví pracujú.

Má to niekoľko dôvodov. „Jeden z nich je, že doterajšie vzdelávanie, ktoré má predovšetkým formu tréningov, začína byť nedostatočné. Manažéri sú už pretrénovaní a po obsahovej stránke je im veľmi ťažké odovzdať nové poznatky. Ďalší dôvod je, že súčasné vzdelávanie rozvíja predovšetkým zručnosti, ale koučing dokáže navyše rozvíjať kompetencie,“ poznamenáva M. Prodaj.

Dobrý kouč nerozdáva rady

Martin Prodaj, psychológ a profesionálny kouč: Najdôležitejšou schopnosťou dobrého kouča je schopnosť odstupu a nadhľadu.

V ostatnom období ho využívajú najmä finančné inštitúcie. V tejto oblasti je výrazne cítiť tvrdý konkurenčný boj a hľadajú sa všetky možnosti ako predstihnúť konkurenciu. Jednou z nich je práve koučing.

„Často sa mi stáva, že manažéri si volia rozvoj v oblasti riadenia obchodných a pracovných tímov, aby mali v rukách nástroj ako povzbudiť tímy k vysokej výkonnosti,“ objasňuje M. Prodaj. Z praxe vie, že v popredí záujmu klientov je riadenie a vedenie ľudí.

Manažéri si často vyberajú vedenie motivačných alebo hodnotiacich pohovorov, vedenie porád, time manažment, zvládanie stresu alebo dokonca aj samotný koučing. Vtedy sa občas zvyknú prelínať role manažéra a kouča, prípadne sa zlievajú do jednej. To znamená, že napríklad koučing obchodného tímu, prípadne obchodníkov, nemá na starosti externý kouč, ale manažér, ktorý absolvoval odborný výcvik.

Všeliek neexistuje

Aby nevznikol dojem, že koučing je akýmsi všeliekom, je dobré uvedomiť si, že nie je možné pracovať s niekým, kto nemá záujem o sebarozvoj. To je kľúčová podmienka.

„Často sa stretávam s požiadavkou, aby bol koučing naordinovaný ako vzdelávací nástroj takmer proti vôli manažérov a pracovníkov. V takom prípade je kontraproduktívny a skôr vzbudzuje odpor i nevôľu než nadšenie a uspokojenie,“ varuje 
M. Prodaj.

Nie je určený ani pre ľudí, ktorí majú závažné osobné problémy, napríklad chronické depresie či neurózy. „Aj keď niektoré koučingové školy majú psychoterapeutický základ a využívajú poznatky zo psychoterapie, nie je vhodné, aby kouč, a hlavne v pracovnom kontexte, pracoval so zákazkou, ktorá sa pohybuje v kompetencii psychológa alebo psychiatra,“ vysvetľuje.

Nové formy

Koučing je na Slovensku pomerne novou metódou, ale jeho rozvoj napreduje. Využívajú sa nové formy a jednou z nich je napríklad telefonické koučovanie. M. Prodaj ho ponúka.

Zatiaľ ho klienti využívajú skôr ako doplnkovú službu k osobnému koučingu, v prípade, že nie je možné sa stretnúť a koučovaný potrebuje byť v kontakte s koučom. „Pravda je, že len telefonický koučing bez osobného stretnutia by bol asi naozaj veľmi neosobný. V tejto podobe sa skôr využíva v zahraničí. Myslím, že na Slovensku ešte stále panuje určitá nedôvera voči službám zameraným najmä na podporu osobného rozvoja,“ hovorí M. Prodaj.

Domnieva sa, že možno je to akési dedičstvo z minulých časov, keď bolo napríklad hanbou navštíviť psychológa. Doba si však vyžaduje nový prístup.

A tento nový prístup bude výhodou a náskokom pre tých, ktorí chcú na sebe pracovať a chcú sa rozvíjať. A pre takýchto ľudí bude celkom prirodzené, že budú využívať všetky dostupné prostriedky, aby sa im to podarilo – napríklad aj telefonický koučing

Foto – Profimedia.cz, Vlado Benko, Miro Nôta