Ľudia s exekúciami by mali mať na účte od januára po stiahnutí exekučnej zrážky zo mzdy viac peňazí. Vláda schválila nariadenie, ktorým zvýšila základnú sumu, na ktorú nemôže exekútor siahnuť. Chránená suma narastie na 100 percent životného minima, čo je v súčasnosti 198,09 eura. Takýto základ nebude možné z mesačnej mzdy alebo príjmu zraziť. Doposiaľ musel exekútor nechať dlžníkovi 60 percent zo životného minima, čo je v súčasnosti 118,85 eura. Teda tomu, kto spláca exekúciu, sa od januára zvýši príjem, ktorý mu zostane, o 79,24 eura.

Podľa ministerstva spravodlivosti zmena zvýši právnu ochranu osôb postihnutých výkonom exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov a umožní stabilizovať ich životnú úroveň. Minister spravodlivosti si nemyslí, že to sťaží vymáhanie dlhu. Dlžná suma sa podľa neho totiž nemení, akurát bude rozložená na dlhší čas a splácanie dlhu pôjde pomalšie, čo pôjde sčasti na úkor veriteľa, ktorý sa neskôr dostane k svojim peniazom.

Práva veriteľov v ofsajde

Opačný názor má Slovenská komora exekútorov (SKE). „Zvýšenie sumy nepodliehajúcej exekúcii môže až o 60 percent znížiť vymožiteľnosť pohľadávok od dlžníkov prostredníctvom zrážok zo mzdy. Práve zrážky zo mzdy sú pritom z hľadiska exekučných nákladov jedným z najmenej zaťažujúcich spôsobov pre dlžníkov. Takto budú musieť súdni exekútori siahať k iným spôsobom výkonu exekúcie. Najčastejšie pôjde o predaj hnuteľných vecí, čo pre dlžníkov znamená podstatný nárast exekučných trov najmä o hotové výdavky, napríklad za znalecké posudky,“ upozornil prezident SKE Miroslav Paller.

Komora argumentuje, že už predchádzajúca podobná vládna úprava z 1. novembra 2013, ktorá sa týkala dôchodcov potvrdila, že ide o krok, ktorý sa negatívne prejaví na vymožiteľnosti práva.

„Vývoj nám dal za pravdu. Zmena spôsobila pokles počtu vykonávaných zrážok z dôchodku o jednu tretinu a pokles výšky vykonaných zrážok o jednu polovicu,“ poznamenal M. Paller.

Podľa komory opatrenie vlády znemožní postupné uspokojovanie pohľadávok množstva veriteľov, pre ktorých bola exekúcia zrážkami zo mzdy ich dlžníkov jediným úspešným spôsobom, ako sa dostať k svojej pohľadávke. V pripomienkovom konaní komora prišla s návrhom, aby sa zvýšenie sumy, nepodliehajúcej exekúcii, nevzťahovalo na takzvané prednostné pohľadávky. Tými podľa Exekučného poriadku sú pohľadávky na výživnom, pohľadávky pri náhrade škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví, pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi a pohľadávky na daniach, poplatkoch a clách, pohľadávky na poistnom a iné pohľadávky štátu.

Vláda napokon akceptovala len to, že pri pohľadávkach na výživnom vyššia suma platiť nebude.

Dlh sa bude dlhšie splácať a zvýšia ho úroky

Komora si myslí, že ak chcela vláda v rámci napĺňania svojho volebného programu chrániť sociálne slabšie skupiny obyvateľov, napríklad obete v spotrebiteľských sporoch, úplne postačovalo zvýšenie nezraziteľných súm v takzvaných obyčajných pohľadávkach. Pohľadávky predajcov alebo nebankových spoločností sú totiž obyčajnou - neprednostnou pohľadávkou.

„To je presne ten prípad, kedy by ochrana dlžníka - spotrebiteľa bola namieste,“ poznamenal M. Paller.

Slovenská banková asociácia si myslí, že „pokiaľ bude tento spôsob vykonávania exekúcie ešte viac obmedzený, výška dlhu dlžníka nebude postupne znižovaná. Takýto postup považujeme za neefektívny, nakoľko nesplácaný dlh bude narastať o úroky, v konečnom dôsledku sa takýmto postupom zníži hodnota prípadného dedičstva.“

Podľa Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov SR sa zníži vymožiteľnosť práva a zároveň sa nijako nezvýši ochrana spotrebiteľov.

„Zmena bude chrániť spotrebiteľov, ktorí si neplnia svoje záväzky a nie sú ani ochotní ich s veriteľom riešiť. Prijatím úpravy navyše nedôjde k vyriešeniu situácie, do ktorej sa klient dostal, ale naopak, problém bude narastať, nakoľko dlžná suma sa nebude znižovať splátkami, ale len zvyšovať o úroky. Z neveľkého dlhu tak môže v priebehu rokov vzniknúť taký dlh, pri ktorom bude možné exekvovať aj nehnuteľnosť dlžníka.“

Zdravotná poisťovňa Dôvera upozornila, že osoby, ktorých sa nariadenie vlády týka, môžu byť neplatičmi poistného na zdravotné poistenie. Zvýšením nepostihnuteľnej čiastky príjmu sa zásadne spomalí, ak nie úplne znemožní výkon exekúcie a tým navrátenie dlžnej sumy späť do zdravotníctva.

„Navrhovaná právna úprava tak chráni dlžníkov poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorí v čase, keď mali platiť poistné zdravotné poistenie, si túto povinnosť neplnili vôbec alebo plnili iba čiastočne. Je predpoklad, že v čase, keď tieto osoby poistné neplatili, zdravotnú starostlivosť čerpali a zdravotná poisťovňa na základe princípu solidarity poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vyfakturovanú zdravotnú starostlivosť uhrádzala z poistného zaplateného inými platiteľmi poistného, ktorí si na rozdiel od dlžníkov povinnosti v súvislosti s povinným verejným zdravotným poistením plnili.“