Platobný rozkaz upravujú ustanovenia §§ 172-174 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení. Platobný rozkaz je zjednodušenou formou rozsudku, ktorý súd vydá na základe dôkazov predložených navrhovateľom. Účastníkmi súdneho konania sú navrhovateľ a odporca.
Platobný rozkaz musí súd doručiť do vlastných rúk odporcovi. V ňom súd uloží odporcovi (dlžníkovi), aby v lehote do 15 dní zaplatil žalovanú pohľadávku, alebo aby v rovnakej lehote podal na súde odpor s odôvodnením.
Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi vo veci pojednávanie a ďalej prebieha štandardné súdne konanie. V minulosti boli súdy pri vydávaní platobného rozkazu pomalé a celý proces trval niekedy až rok. V súčasnosti už platobný rozkaz expedujú vyšší súdni úradníci, vďaka čomu sa procedúra skrátila na zhruba 1-2 mesiace.
Zrýchlené súdne konanie
Veriteľ môže využiť aj zrýchlenú formu súdneho konania. Je to možné vtedy, ak navrhovateľ predloží súdu spolu s návrhom na začatie konania aj platobný rozkaz vyhotovený podľa vzoru tlačiva uverejneného na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a zároveň zaplatí aj súdny poplatok. Súd potom vydá platobný rozkaz v lehote do 10 pracovných dní. Vo väčšine prípadov súdy túto krátku lehotu stíhajú.
Autor túto možnosť v praxi nevyužíva. Dôvodom je, že súdy aj tak rozhodujú o platobných rozkazoch pomerne rýchlo. Pri aktivizácii tohto inštitútu je zvýšená administratívna náročnosť, pretože navrhovateľ musí predložiť vzor platobného rozkazu podľa autorizovaného tlačiva a je povinný súčasne zaplatiť súdny poplatok.
Čo urobí súd s návrhom
Súd má tri možnosti ako vyriešiť návrh na vydanie platobného rozkazu. Prvou alternatívou je, že súd nedoručí platobný rozkaz do vlastných rúk dlžníkovi. Vtedy súd platobný rozkaz zruší a nariadi vo veci pojednávanie. Doručenie platobného rozkazu dlžníkovi je obligatórnou podmienkou jeho právnej existencie.
Keďže súd rozhoduje na základe dôkazov predložených navrhovateľom, zákonodarca na ochranu dlžníka zakotvil poistku, ktorou je doručenie do vlastných rúk. Podľa výslovného znenia zákona náhradné doručenie nie je prípustné. Zákonodarca tým má na mysli neprípustnosť doručenia verdiktu na základe tzv. fikcie doručenia po márnom uplynutí 15-dňovej úložnej lehoty na pošte.
Druhou alternatívou je, že súd doručí rozhodnutie dlžníkovi do vlastných rúk. Vtedy začne plynúť 15-dňová lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Odpor je formou opravného prostriedku, len sa nenazýva odvolanie, ale zákon používa tento terminus technicus.
Komunikujte s daňovým úradom ako expert
Najkomplexnejší produkt svojho druhu dostupný v súčasnosti na trhu. Vzory žiadostí, návrhov, odvolaní a ďalších podaní z daňového konania vychádzajú z praxe skúseného právnika, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov.
Podať či nepodať odpor
Podaním odporu sa platobný rozkaz zruší a súd nariadi vo veci pojednávanie. Za podanie odporu sa platí súdny poplatok v rovnakej výške ako za podanie návrhu na začatie konania. Zväčša je vo výške 6 % zo žalovanej sumy. Aby sa dlžníci vyhli zaplateniu súdneho poplatku, často sa stáva, že vôbec neprevezmú rozhodnutie. Následkom toho je zmarenie platobného rozkazu na základe obštrukcie dlžníka.
Ak dlžník podá odpor, musí tento opravný prostriedok kvalifikovane zdôvodniť. V opačnom prípade súd uznesením odpor odmietne. V praxi súdy bežne akceptujú akýkoľvek odpor, a to aj bez odôvodnenia. Rovnako nezaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu nevyvolá automatický skončenie súdneho konania. Odpor naďalej platí, pričom justičná pokladnica bude súdny poplatok v budúcnosti od dlžníka (odporcu) často s problémami vymáhať.
S rozsudkom k exekútorovi
Treťou alternatívou je, že súd platobný rozkaz doručí dlžníkovi a ten proti nemu nepodá v zákonnej lehote odpor. Platobný rozkaz tak nadobudne právoplatnosť na prvom stupni márnym uplynutím 15-dňovej lehoty. Zákon jasne hovorí, že platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný včas odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Navrhovateľ následne zašle súdu platobný rozkaz spolu so žiadosťou o vyznačenie jeho právoplatnosti a vykonateľnosť. Akonáhle tak súd urobí, veriteľ disponuje exekučným titulom. Ak dlžník dobrovoľne nezaplatí žalovanú sumu, je veriteľ oprávnený vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní prostredníctvom exekútorského úradu.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
