Nevedomá sabotáž

Podľa R. Sekerku majú ženy, ktoré pôsobia na manažérskych pozíciách, predpoklady najmä na efektívne využívanie pracovného času. Vzhľadom k tomu, že sa častejšie (ako muží) snažia skĺbiť pracovný život so súkromným, riešia manažérske úlohy pragmaticky a účelne.

„Taktiež dokážu aktívne pracovať s empatiou ako jednou zo základných manažérskych zručností. Pochopenie aktivít ľudí vo svojom pracovnom okolí pomáha manažérkam pri ich ďalších rozhodnutiach v oblasti strategického, taktického aj operatívneho manažmentu,“ uvádza ďalšiu z výhod.

R. Sekerka ale ďalej dodáva, že ženu ako manažérku môže paradoxne veľmi ovplyvniť jej životný partner. Nie každé mužské ego sa vie vyrovnať so sebavedomou a úspešnou partnerkou, ktorá dlhodobo buduje svoju kariéru.

Podľa Wendy Capland, ktorej firma pomáha trénovať ženy na vedúce pozície, si za kariérny neúspech môžu ženy často aj samy. V článku, v ktorom bližšie popisuje viacero spôsobov, ako si ženy sabotujú manažérsku kariéru, napríklad vysvetľuje, že ženy príliš často používajú slová, ktoré minimalizujú ich váhu a dôležitosť.

Takým slovom je „len“, ktoré ženy často používajú vo vetách „Dovoľte mi, aby som vám len niečo povedala“ alebo „Len som vás chcela na minútku zastaviť“. Tým podľa W. Capland žena vysiela jemnú správu, že jej názory nie sú také dôležité.

Rovnako sa ženy viac uchyľujú k ospravedlneniam, kedy často začínajú vetu slovami „Je mi ľúto“, a viac žiadajú o povolenie k záležitostiam, ku ktorým povolenie nepotrebujú, čím opäť dávajú najavo určitú slabosť.

Opačným prípadom sú sebavedomé ženy, ktoré okolie môže vnímať ako povýšenecké, hoci v skutočnosti iba manažujú tak, ako by viedli tím muží. V USA vznikla v súvislosti s týmto stereotypom kampaň Ban bossy.

Diskriminácia pre materstvo

Z pohľadu majiteľa alebo top manažéra firmy sa môže tiež javiť ako negatívom pri manažérkach nižšia miera spolupráce v dlhodobom horizonte, upozorňuje na R. Sekerka. „Tento faktor je zrejmý hlavne pri mladších ročníkoch manažérok.“

Z prieskumu, ktorý zahŕňal názory 500 vedúcich pracovníkov, vyplynulo, že viac ako tretina opýtaných manažérov (40 percent) sa vyhýba prijímaniu mladých 20 alebo 30-ročných žien a dáva prednosť radšej mužom v rovnakom veku zo strachu, že sú v plodnom veku a môžu otehotnieť, uvádza britský portál The Guardian.

Dôvodom sú náklady na prípadnú materskú dovolenku, ktorá firmy po finančnej stránke významne znepokojuje. Manažéri v rámci prieskumu takisto uvádzajú, že ženy následne po príchode z materskej dovolenky neodvádzajú tak dobrú prácu ako predtým.

Britská tajomníčka pre pracovnoprávne vzťahy Jo Swinson však s takouto tehotenskou diskrimináciou výrazne nesúhlasí, považuje ju za nelegálnu, nemorálnu, neprijateľnú a neexistuje podľa nej žiadne ospravedlnenie na takýto postoj zamestnávateľov, ktorých prirovnáva k dinosaurom.

Ego, testosterón a pocit nenahraditeľnosti

Ako upozorňuje R. Sekerka, škodlivosť manažéra môže vzniknúť vtedy, keď nadobúda pocit nenahraditeľnosti. Manažéri, ktorí začnú mať takýto pocit, získavajú dojem, že bez nich sa firma nikam nepohne a chcú všetky rozhodnutia robiť osobne bez delegovania kompetencií na nižšie úrovne riadenia.

Rovnakým problémom pri mužoch býva odtrhnutie sa od bežnej reality podriadených zamestnancov. „Pri riadení kolektívov je dôležité vnímať ich reálny život. Hľadať efektívne formy komunikácie, motivovania, hodnotenia a odmeňovania zamestnancov,“ navrhuje R. Sekerka.

Dôležitú úlohu v správaní a rozhodnutiach zohráva hormonálna výbava, zdôrazňuje psychológ Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend. Mužský hormón testosterón sa vyskytuje v organizme muža aj ženy, ale v rozdielnych hladinách.

„Zistilo sa, že záujem o manažérske a top manažérske pozície u žien je nižší, ak nemajú dostatok testosterónu a naopak, uznávané manažérky mávajú zvyčajne vyššiu hladinu testosterónu v porovnaní s ostatnými ženami. V porovnaní s mužmi však vždy oveľa nižšiu hladinu.“

Vychované k poslušnosti

„Hovorí sa, že ženy sú zodpovednejšie a viac zamerané na detaily v porovnaní s mužmi, a preto bývajú na pohovory lepšie pripravené,“ tvrdí psychológ.

Ako však dodáva ďalej, možno to pramení iba z rozdielnych postojov k výberovému konaniu, pretože na celom svete sa ženy oveľa ťažšie zamestnávajú v manažérskych pozíciách, a preto ak sa žena rozhodne ísť na takýto pohovor, môže pristúpiť k príprave zodpovednejšie ako väčšina mužov, aby tým zvýšila svoje šance v tejto spoločensky znevýhodnenej situácii.

Ľ. Ďurdiak upozorňuje aj na vplyv sociálneho prostredia, ktorý je zjavný aj v tom, že ženy boli po celé stáročia spoločnosťou vychovávané k tomu, aby boli poslušné, prívetivé, láskavé a empatické.

„Takéto správanie sa potom v spoločnosti od nich očakávalo, čím bol na ne vyvíjaný určitý tlak, aby sa prispôsobili,“ vysvetľuje ďalej.

„To sa potom premietlo do ich hodnotových systémov a postojov a následne do ich správania, v ktorom sa naučili tieto očakávania uplatňovať vďaka autoregulácii oveľa častejšie ako muži a to mnohokrát aj napriek tomu, že sa s tým vo svojom vnútri nestotožnili.“