Prvý jún označilo ministerstvo spravodlivosti za deň boja proti úžere. Štátna tajomníčka ministerstva Monika Jankovská sa pochválila tvrdou reguláciou, ktorá povedie k zlacňovaniu úverov od nebankoviek a zabráni nerozumnému zadlžovaniu ľudí cez úžeru.
„Už nebudú mať zisky niekoľko sto percent, ale „iba“ niekoľko desiatok percent. Občanom to však pomôže,“ reagovala na nariadenie vlády, ktoré ohraničilo úrokový strop na spotrebných úveroch na jeden až päť rokov na 29,4 percenta rok, teda dvojnásobok priemerných sadzieb v bankách.
Táto sadzba bude platiť len do septembra v rámci akéhosi prechodného obdobia, potom do praxe rezort uvedie miernejšiu verziu úrokového stropu okolo 45 až 50 percent. Toto percento nie je náhodné, ale ide o dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá zahŕňa vo vzorci nielen úroky ale aj všetky poplatky súvisiace s pôžičkou.
Nápad siahnuť nebankovkám na vysoké úroky a riešiť úžeru je mimoriadne populárne. Napriek snahe ministerstva sa nebankovky mimoriadne rýchlo prispôsobili. Nariadenie môžu obchádzať cez jednorázové poplatky.
Nápad bez potreby finančnej matematiky
Po týždni nariadenia v platnosti sa však objavila zaujímavá nuansa v zákone. Ministerstvo na výpočet úrokového stropu nevyužilo bežnú finančnú matematiku, ale zaviedlo nový pojem „odplata“, ktorá ju dokonale ignoruje.
Výpočet odplaty je značne odlišný od vzorca pre RPMN, ktorý je pomerne komplikovaný aj s pomocou Excelu. Ministerstvo sa preto rozhodlo výpočet uľahčiť vlastnou verziou – odplata alebo úverový strop.
Na jednej strane jej výpočet je mimoriadny triviálny, čo bude kvitovať každý sudca, ktorý bude riešiť spotrebiteľský spor, ale na druhej strane je výpočet odplaty oveľa benevolentnejší k poplatkom. „Takže umožní práve spoločnostiam, ktoré majú vysoké vstupné poplatky, tieto úvery naďalej poskytovať,“ vraví analytik portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik.
Pôžičkárne fungujú bez zmien ďalej
Príkladom je spoločnosť Provident, ktorá naďalej poskytuje online pôžičky bez veriteľa v hotovosti zvyčajne na pár dní, maximálne do jedného roka. Jej reklamy naďalej bežia, napriek tomu, že RPMN sa pri pôžičkách pohybuje nad 50 percent.
V dôsledku nariadenia Provident zrušil len jeden produkt, kde ponúka úver na 45 týždňov. „Áno, od 1. júna sme museli zrušiť 45-týždňový produkt. Na ostatné nami poskytované produkty schválené nariadenie vlády nemalo dopad,“ reagovala hovorkyňa nebankovky Diana Priechodská Brodnianska.
Nariadenie prinútilo ukončiť úvery na 42 a 48 mesiacov aj nebankovku Profi Credit, ostatné úvery ostali takmer bez zmeny. Nariadenie nemalo naopak žiaden viditeľný dopad ani na často kritizovanú nebankovku Ferratum Bank, ktorá sa titulnej web stránke chváli pôžičkou 100 eur na 15 dní, pri ktorej spotrebiteľ zaplatí RPMN 22710,96 percent. Firma vraví, že pokystovaním úveru neobchádza zákon.
Ako je to možné, že nariadenie vlády nemá na firmy, ktoré sa skloňujú s úžerou, takmer žiaden vplyv?
Uveďme si dva príklady. Budú zámerne zjednodušené, aby rozdiel medzi výpočtom RPMN a odplatou bol hneď na prvý pohľad viditeľný. Klient si chce požičať 1000 eur od nebankovej spoločnosti na jeden rok.
Príklad 1: V prvej nebankovke mu ponúknu úver na jeden rok s úrokom 50 percent. Vstupné poplatky sú nulové. Klient bude mesačne splácať 107,59 eura, spolu preplatí 291 eur. Kým podľa klasickej finančnej matematiky vychádza RPMN na 63,22 percenta, podľa vzorca ministerstva spravodlivosti je odplata len 50 percent. Od septembra by úver bez problémov prešiel nariadením vlády.
Príklad 2: V prvej nebankovke spotrebiteľovi ponúknu úver na jeden rok s nulovým úrokom (ide o príklad extrémnej situácie). Pôžičku si však nebankovka bude snažiť vynahradiť vstupným poplatkom vo výške 500 eur.
Celý rok bude každý mesiac klient posielať nebankovke splátku vo výške 83,33 eur, spolu preplatí teda spomínaných 500 eur, pretože úroky sú nula. Podľa finančnej matematiky by v takomto prípade vyšla RPMN až na 320 percent, ale odplata by bola stále na úrovni 50 percent. Od septembra by aj tento úver bez problémov prešiel nariadením vlády.
Príklad 3: Ide o modifikáciu druhého príkladu, len s tým rozdielom, že pôžička nebude na rok, ale na mesiac. Teda: V prvej nebankovke spotrebiteľovi ponúknu úver na jeden mesiac s nulovým úrokom. Pôžičku si však nebankovka bude snažiť vynahradiť vstupným poplatkom vo výške 500 eur.
Podľa finančnej matematiky by v takomto prípade vyšla RPMN až na 409 500 percent, ale odplata by bola stále na úrovni 50 percent. Od septembra by aj tento najextrémnejší úver bez problémov prešiel nariadením vlády. Práve tento príklad je trocha podobný praktikám spoločnosti Ferratum, ktorá využíva medzeru v nariadení v minipôžičkách na pár dní.
Diera - jednorazové poplatky
Medzeru v nariadení spôsobujú jednorazové poplatky. Z definície odmeny vyplýva, že je vyjadrená „v peniazoch prepočítaných na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov“. V definícii nie je spomenutý čas a jednorazové poplatky sa tak nemusia prepočítať na ročnú bázu.
Odmena sa vypočíta ako podiel jednorazového plnenia v peniazoch (500-eurový poplatok) a sumy úveru (1 000 eur) vynásobený 100. Z toho vyplýva, že odplata je 50 percent. Ak by bol úver napríklad s 10-percentným úrokom, tak sa k tomuto výpočtu natvrdo pripočíta. Ide teda o súčet 50%+10% = 60%.
Na neštandardný výpočet už v pripomienkovom konaní upozornila aj Slovenská banková asociácia. Vzorec je netradičný aj tým, že ignoruje časovú hodnotu peňazí. Ministerstvo reagovalo, že nový inštitút civilnoprávnej odplaty nie je nevyhnutne totožný s RPMN.
Odplata vychádza podľa tlačového odboru ministerstva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky a RPMN nemusí byť nutne najlepší indikátor úžery. A to aj napriek tomu, že je základom finančnej matematiky na objektívne posúdenie výhodnosti pôžičiek už minimálne desať rokov v celej Európskej únii.
Nepomer medzi úrokmi a poplatkami
Nový výmysel ministerstva na rozdiel od štandardného výpočtu RPMN umožňuje spoločnostiam časť výnosov od klientov presunúť z úrokov do poplatkov. Vo výpočte odplaty nemá zastúpenie úroku a poplatkov rovnakú váhu, ako je to štandardne pri RPMN.
Podľa ministerstva je tak na prvý pohľad jedno, v akej výške nebankovky ponúkajú úroky a poplatky, hlavné je, aby sa vmestili do limitu odplaty 50 percent. Podstatný podľa ministerstva je fakt, že ak nebanková spoločnosť požičia nad štátom stanovený limit, tak zmluva je automaticky neplatná a dlžník musí vrátiť len požičanú sumu, čo potvrdila štátna tajomníčka M. Jankovská pre denník Pravda.
Napriek dobrým úmyslom, klienti v konečnom dôsledku nemusia ušetriť - aj keď sa to na prvý pohľad tak zdá. „Myslím si, že zákon nedefinuje jednoznačne odplatu pre úvery so splatnosťou menej ako jeden rok. Tak ako je definovaná odplata v nariadení teraz, podľa môjho názoru umožňuje poskytovať takéto pôžičky s RPMN vo výške aj niekoľko tisíc percent,“ dodal M. Ovčarik.
Problémy s výpočtom RPMN boli aj v minulosti. Celková cena pôžičky, ktorú má RPMN odzrkadľovať, bola opticky zhruba o polovicu nižšia až do roku 2006. Nesprávny vzorec tak bol pritom používaný takmer päť rokov, kým zákon o spotrebiteľských úveroch nezmenilo ministerstvo hospodárstva, ktoré bolo gestorom zákona. Na problém vtedy dlhodobo upozorňovali TREND aj Národná banka Slovenska.
