Diera v zákone II.: Rezort spravodlivosti tvrdí, že RPMN legalizuje poplatky

Jej výpočet je triviálny, ale umožňuje spoločnostiam časť výnosov od klientov presunúť z úrokov do poplatkov. Achillovou pätou vo výpočte odplaty je, že v ňom nemá zastúpenie úroku a poplatkov rovnakú váhu, ako je to štandardne pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá zohľadňuje všetky náklady (úrok aj poplatky) a využíva sa vo finančnom svete v celej Európe dlhé roky.

Napriek tomu si ministerstvo vymyslelo nový výpočet, ktorý finančným matematikom nedáva spávať svojskou logikou. Hoci odplata ignoruje matematickú logiku RPMN, priamo sa na ňu odvoláva. Odplata je totiž od septembra stanovená ako dvojnásobok RPMN v bankách.

Z modelových príkladov, na ktoré TREND.sk upozornil, vyplýva, že nebankovka mohla ponúkať pôžičku s RPMN aj 320 percent, ale podľa výpočtu odplaty by sa vmestila do maximálnej sadzby 54 percent, ktorá má platiť od septembra.

Spotrebiteľa má chrániť balík zákonov, nie len odplata

Ministerstvo spravodlivosti dieru z matematického hľadiska nepopiera, ale tvrdí, že balík šiestich zákonov proti úžere, ktoré vláda prijala, špekulácii nebankoviek s poplatkami zabráni.

„V prípade vysokých poplatkov, ktorými sa obchádzajú ustanovenia zákona o úrokoch, ide zjavne o neplatné zmluvné dojednania. Ak príde k sudcovi prípad, v ktorom vyberá nebankovka pri tisícovom úvere 500-eurový poplatok, vyhlási takýto poplatok za nečestný a nemorálny. Nedôjde ani k výpočtu odplaty,“ vraví štátna tajomníčka rezortu Monika Jankovská.

Sudca sa odvolá na Občiansky zákonník a vyhlási časť zmluvy ohľadom poplatku za neplatnú. Klient tak splatí pôžičku bezúročne.

Laicky povedané to znamená, že ak sa nebankovky striktne držia len výšky odplaty, neznamená to, že ich podnikanie je v poriadku. „Ak niekto chce poskytovať úvery s tým, že sa vmestí do odplaty, to ešte neznamená, že ich poskytuje morálne a čestne. Existujú aj iné nariadenia, ktoré umožňujú zmluvu vyhlásiť buď celkovo, alebo časť za neplatnú,“ vraví M. Jankovská.

Nebankovky: Všetko je v poriadku

Príkladom je podľa M. Jankovskej napríklad nebankovka Provident, ktorá ponúka naďalej pôžičky s RPMN nad 50 percent.

„Naše produkty majú 60- alebo 100-týždňovú dĺžku splatnosti a spĺňajú podmienky stanovené vo vládnom nariadení,“ reagovala pre TREND.sk hovorkyňa spoločnosti Diana Priechodská Brodnianska. Firma zrušila len jeden typ pôžičky na 45 týždňov, ostatné sa do podmienok nariadenia vmestili.

Extrémnejším príkladom je Ferratum Bank, ktorá naďalej ponúka mikropôžičky do 30 dni s RPMN nad 22-tisíc percent. Na prvý pohľad u tejto spoločnosti nariadenie nič nezmenilo.

„Ak chcú tieto nebankovky, ale aj banky podnikať spôsobom, že sa budú sústrediť len na výšku odplaty, tak ja tvrdím, že môže dôjsť k tomu, že budú obchádzať zákon v iných veciach,“ vraví štátna tajomníčka.

Vzorec odplaty má v každom prípade matematické medzery a spolieha sa na rozhodnutia súdov, ktoré budú prihliadať aj na iné „protiúžernícke“ zákony, ktoré vláda prijala. Či budú sudcovia naozaj rozhodovať v prospech spotrebiteľov, ako si to predstavuje ministerstvo, je ťažké odhadnúť.

Ministerstvo však tvrdí, že aspoň v príklade neprimeraných poplatkov už existuje judikát prešovského súdu voči spoločnosti Profi Credit.

„Nedávno súd v Banskej Bystrici nepriznal plnenie poplatku od Providentu za doplnkovú službu k úveru, ktorý nevstupoval do RPMN, aj keď podľa názoru viacerých súdov do RPMN započítaný mal byť. Oficiálny úrok predstavoval 15 percent ročne, pričom administratívny poplatok, ktorý nebol súdom priznaný, navýšil odplatu až na viac ako 70 percent. Podľa odôvodnenia rozhodnutia dojednanie takého vysokého administratívneho poplatku nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o primeraných úrokoch,“ vraví šéf Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na rezorte spravodlivosti Milan Budjač.

RPMN legalizuje poplatky

Ministerstvo sa opiera o svojský výpočet odplaty aj preto, že výpočtu RPMN neverí. Už len z praktického hľadiska – sudcovia nie sú matematici a výpočet RPMN nie je jednoduchý. Preto si najímali súdnych znalcov, čo riešenie prípadu predlžovalo.

RPMN podľa ministerstva neposkytuje reálny obraz o krátkodobých úveroch. „Len sa pozrie na príklady TRENDU, ktoré ste zverejnili, ako dokáže RPMN vyskočiť už len tým, že sa preskupia zložky odplaty. Navyše umožňuje legalizovať poplatky, pretože sú agregované vo vzorci RPMN,“ vraví M. Budjač. RPMN má podľa neho aj ďalšiu nevýhodu, že znemožňuje súdnu kontrolu morálnosti (prijateľnosti) poplatkov.

Vzorec odplaty to má podľa neho robiť lepšie - vyčleňuje všetky poplatky na okraj zákona a následne ich bude sudca individuálne preskúmavať. Ak by nebankovky podnikali len s cieľom, aby sa vmestili do úrokového stropu na úkor zvyšovania poplatkov, podnikali by obchádzaním zákona, tvrdí ministerstvo.

V každom prípade, ministerstvo nevylučuje možnú úpravu vzorca. „Keďže s konštatovaním o diere v právnej úprave sa nestotožňujeme, budeme pôsobenie odplaty v praxi vyhodnocovať, pričom nevylučujeme ani zmenu nariadenia vlády s cieľom dosiahnuť jeho sprecizovanie alebo lepšie nastavenie pre spotrebiteľov,“ dodal M. Budjač.

Dva modelové príklady: