Desaťročnica fondov je víťazstvom správcov

Slovenský trh kolektívneho investovania môže vyhodnotiť prvú dekádu. Najstaršie podielové fondy domáci správcovia predstavili práve koncom roka 2001. Zatiaľ čo manažéri majú dôvod na oslavu desaťročnice, ich klienti už pomenej.

Tí, ktorí sa medzi prvými odhodlali zhodnocovať úspory cez bezpečnejšie peňažné a dlhopisové fondy a vložili do nich vtedy ešte 100-tisíc korún (cca 3 320 €), si z 10-ročných výnosov po zdanení vo výške približne 840 eur môžu dovoliť slušnú dovolenku pri mori. No niektorí si aj na detské šampanské budú musieť požičať, prerobili.

Dekáda výkyvov

Posledná dekáda rizikovejším fondom veľmi nepriala. Nielen na Slovensku, ale celosvetovo. Najskôr prasknutie technologickej bubliny z roku 2000, o osem rokov neskôr veľká finančná kríza či nedávne prepady na finančných trhoch.

„Stačila jedna kríza v roku 2008, aby zmazala nárasty fondov za posledných niekoľko rokov, “ opisuje Roman Vlček, šéf Slovenskej asociácie správcovských spoločností a tretieho najväčšieho domáce správcu Asset Managementu Slovenskej sporiteľne (AM SLSP).

Za posledných desať rokov sa v priemere hodnota celosvetových akcií meraná najpoužívanejším indexom MSCI World Index zvýšila o takmer pätinu, čo predstavuje priemerný ročný nárast o niečo vyše dve percentá. Podľa najväčšieho domáceho správcu Tatra Asset Managementu (TAM) bola uplynulá dekáda pre akcie najhorším obdobím za ostatných sto rokov.

Jesenná analýza UniCredit Bank ukazuje, že americký index S&P 500 dosiahol priemerný ročný výnos za uplynulú dekádu 2,7 percenta, nemecký DAX 1,1 percenta. No francúzsky CAC 40 či japonský Nikkei 225 skončili v priemernom ročnom mínuse -0,6 percenta.

Lepšie sa darilo, minimálne na Slovensku, dlhopisovým investíciám, ktoré všeobecne porazili aj úroky na ročných bankových vkladoch. Banky vkladateľom v priemere každoročne v tomto období núkali úrok tri percentá.

No ani väčšine vkladov, ani dlhopisovým fondom sa nepodarilo pokoriť nárast cien za hodnotené obdobie: v prepočte na rok predstavoval 4,25 percenta. To pre sporiteľov a podielnikov znamenalo reálne znehodnotenie vložených peňazí.

Rast cien sa podľa historických dát najlepšie darí porážať najrizikovejším investičným nástrojom – akciám a na ne orientovaným podielovým fondom. Hoci ostatných desať rokov túto dlhodobo platnú pravdu nepotvrdzuje.

Spokojní manažéri

Správcovia si však na uplynulú dekádu sťažovať nemôžu. Ich príjmy z poplatkov a provízií, ako aj čisté zisky síce v každom roku nerástli, no celkovo boli veľmi slušné. V tomto roku je polovica domácich asset manažérov ich úrovňou minimálne na číslach z roku 2008, čo bol dovtedajší rekord. Aj keď po prepade akcií v prvej kríze sa o polovicu až dve tretiny prepadli aj hospodárske ukazovatele niektorých z nich. No na rozdiel od svojich klientov sa správcovia aj po poklese zväčša hýbali v plusových číslach.

Rentabilita kapitálu väčšiny z domácich správcov dosiahla za posledné dva roky dvojciferné čísla, od 12 do 33 percent, čo im môžu aj ich materské banky len závidieť.

Na medziročný nárast vo výkazoch si asset manažéri našliapli aj v prvej polovici tohto roka. Otázna bude druhá polovica, keďže po augustových ďalších prepadoch na finančných trhoch sa záujem o fondy nateraz zmrazil. S výnimkou tých realitných. Oproti vlaňajšiemu novembru je v mínuse väčšina z najväčších domácich fondov.

Správcovia tak v záujme podpory trhu siahli na jeseň aj na vstupné poplatky. V októbri k tomu pri všetkých alebo vybraných fondoch pristúpila trhová dvojka VÚB Asset Management (VÚB AM), Prvá penzijná aj IAD Investments.

Nadol sa už išlo

Správcovia svoju ústretovosť voči investorom obhajujú aj tým, že poplatky, vstupné aj tie za správu, upravovali podľa správania trhov aj v predošlých rokoch. Najviditeľnejšie to urobil od minulého roka TAM, ktorý si nepýta žiadne vstupné poplatky, pri jednorazovom aj pravidelnom investovaní. Na druhej strane zaviedol výstupné poplatky. Sú vyššie oproti tým vstupným a majú byť cenou za nedodržanie pôvodne plánovanej doby investovania.

Podľa prieskumov sa s odchodom z fondov príliš ponáhľa asi tretina investorov. Aj vďaka ich penalizácii, ale hlavne správcovským poplatkom aj nárastu bázy na ich výber sa TAM už v prvom roku od zavedenia zmeny podarilo príjmy z poplatkov medziročne zdvihnúť. Podobnú poplatkovú politiku sčasti nasledovali aj ďalší dvaja veľkí hráči – VÚB AM a AM SLSP.

Správcovia pritom nepripúšťajú, že si vstupné poplatky vykompenzovali zdvihnutím úhrad za správu. Naopak, tu poplatky hlavne pri peňažných a zaistených fondoch za posledné tri roky citeľne klesli.

Za nárastom príjmov z poplatkov v posledných rokoch stojí aj rastúci predaj aktívne riadených fondov. Pri nich môžu manažéri robiť väčšie zásahy do portfólia podľa vývoja trhov. Čiže v čase rastov sa pridáva akciová zložka, pri poklese trhov sa skresáva a ide sa viac do dlhopisov.

Takéto fondy, ktoré sa snažia dosahovať hoci aj nízky, ale kladný výsledok aj v časoch, keď sa investíciám veľmi nedarí, nahrádzajú čoraz viac pasívne spravované fondy. Tie boli založené na sledovaní vybraného trhového indexu. V ideálnom prípade ho výsledkom mierne presiahli. Na princípe presného kopírovania vybraného indexu fungujú súčasné ETFs, čiže na burzách obchodovateľné fondy.

Výsledky najstarších fondov v SR
(2001 – 2010, %, ročný priemer)

Pozn.: Dolár sa od roku 2001 k euru oslabuje, výsledky dolárových fondov sú preto v prepočte na eurá slabšie
PRAMEŇ: údaje jednotlivých správcov, NBS, ŠÚ SR

Pôjdu nadol

Ďalší pokles poplatkov, hlavne tých pre správcu, by mohli klienti pocítiť už v priebehu budúceho roka. Podľa šéfa riadenia investičných produktov v Slovenskej sporiteľni Dušana Sviteka sa aj takto budú domáce assety snažiť udržať svoj biznis v očakávanom nepriaznivom období. Umožní im to tento rok schválená legislatíva, ktorá okrem iného zavádza možnosť zriadenia akýchsi plniacich (feeder) lokálnych fondov ku hlavnému (master) fondu v zahraničí. Vďaka tomu bude možné relatívne rýchlo uviesť nový fond za tunajších daňových podmienok. Pritom náklady na správu na Slovensku budú neporovnateľne nižšie, keďže na jeho manažovanie stále postačí jeden človek v cudzine. To ponúkne priestor na nižšie poplatky.

Tiež chystané legislatívne sprehľadnenie poplatkov napríklad pri investičnom životnom poistení ponúkne priestor na ich objektívnejšie porovnávanie s priamym investovaním. „Túto príležitosť by mohli správcovia ešte viac využiť vo svoj prospech akciami na nižšie poplatky,“ očakáva D. Svitek.

Zavedenie takzvaných success fee, čiže poplatkov nadviazaných na dosiahnutý výsledok fondu, sa zatiaľ využíva na Slovensku hlavne pri fondoch pre privátnu klientelu. S ich rozšírením do retailu správcovia nepočítajú. Tento typ poplatkov využívajú hlavne pri rizikovejších, úzko zameraných fondoch, o ktoré bol na Slovensku doteraz minimálny záujem.

Porovnanie celkových poplatkov strhávaných domácimi správcovskými spoločnosťami s tými v štátoch, kde pôsobia ich materské firmy, ukazuje podobnú úroveň. Zatiaľ čo vstupné poplatky sú na Slovensku oproti zahraničiu o niečo nižšie, rádovo v desatinách percent sú vyššie zasa tie za správu.

Výsledky najznámejších burzových indexov
(% p.a.)