Martina má bežný účet v Slovenskej sporiteľni. Pretože sa každomesačne pohybuje na hrane príjmov, banke zakázala povolené prečerpanie, teda prechod do mínusu. „Nechcela som platiť debetné úroky a zároveň som nechcela míňať viac, ako zarábam,“ tvrdí. Skutočnosť, že nemá dostatok peňazí na účte, zistila pri nákupe v Tescu, kde jej predavač vrátil kartu. Pred pár dňami však dostala list, v ktorom jej banka oznámila, že nepovolene prešla do debetu 24 eur a musí zaplatiť pokutu 10 eur.

Ako je to vôbec možné, keď prechod do mínusu má v banke zablokovaný? Prečo banka úhrady kartou stopla až v momente, keď bola Martina v debete a prečo práve pri limite 24 eur? Na druhý deň po prijatí listu stiahla Slovenská sporiteľňa automaticky desaťeurovú pokutu z jej účtu.

Rozdiel medzi klasickou platbou kartou a pay pass

TREND.sk sa na prípad pozrel detailne a zistil, že Martina sa do debatu dostala cez takzvané offline bezkontaktné transakcie. Ide o bežné bezkontaktné platby, ktoré sú pod 20 eur a nie sú overované bežným PIN kódom.

Problém je ten, že bezkontaktné transakcie sa odúčtovajú (z bežného účtu klienta) až v momente, keď ich banka, ktorá vlastní POS terminál, pošle na zaúčtovanie. Predstavte si príklad nákupu v Tescu. V prípade, že pri platbe kartou udáte PIN kód, banka Tesca automaticky pošle informáciu do zúčtovacieho centra, kde banku klienta (spotrebiteľa v Tescu) upozorní, že zaplatil za nákup napríklad 30 eur.

V tom momente sú peniaze rezervované na danú transakciu a už to nie sú peniaze banky spotrebiteľa, ale peniaze banky obchodníka, v tomto prípade Tesca. Tento proces zabezpečuje, že banky si v reálnom čase vymenia informácie o tom, či má alebo nemá zákazník dostatok peňazí na účte. Ak nemá, platbu banka nepovolí hneď.

Takýto proces však nenastane v prípade bezkontaktných platieb, ktoré banky označujú ako offline platby. V tomto prípade banka spotrebiteľa nevie, že má rezervovať 30 eur pre platbu v Tescu. Teoreticky môže mať zákazník na účte nulu a jeho banka sa o platbe dozvie o jeden až dva dni. Banka klienta totiž musí počkať na dáta a informácie z POS terminálu obchodníka, ktorý ich zvyčajne posiela po dennej uzávierke alebo priebežne.

„V každej banke je to individuálne, záleží to od dohody medzi bankou, ktorá poskytuje platobný terminál a obchodníkom. V prípade terminálov Slovenskej sporiteľne sa dávky odosielajú priebežne po každej online transakcii, takže do spracovania sa dostanú nasledovný deň,“ vraví pre TREND.sk hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. Pri parkoviskách, respektíve čisto offline termináloch, to býva aj viac dní – maximálne však týždeň.

Závisí to od toho, v akej frekvencii banka, ktorá vlastní platobný terminál, zasiela údaje. Softvér majú podobne nastavený aj v prípade ČSOB banky, kde bezkontaktné transakcie u obchodníkov, ktorí majú POS terminál od ČSOB, sú priamo zasielané na spracovanie ihneď po realizovaní a nie sú závislé na denných uzávierkach.

V prípade Tatra banky obchodníci musia  vykonávať uzávierku platobných terminálov na dennej báze. To znamená, že k skutočnému zúčtovaniu (stiahnutiu peňazí z účtu) v prípade bezkontaktných platieb dochádza v lepšom prípade na ďalší deň a keď sú sviatky aj o niekoľko dní neskôr.

Platby aj s nulou na konte

Môže tak nastať situácia, že hoci má klient banky na konte nulu a má zablokovaný povolený debet, môže realizovať platby do zbláznenia. Presvedčil sa o tom šéfredaktor odborného portálu Měšec.cz Dalibor Z. Chvátal, ktorý sa téme platobných kariet dlhodobo venuje.

„Nedávno som si robil taký malý test a na termináli, ktorý mám doma, som vykonal 19 offline bezkontaktných transakcií kartou mBank. Dostal som sa do nepovoleného debetu 1216 českých korún. Mám to zdokumentované. Šlo o transakcie v hodnote do 200 korún,“ vraví D. Chvátal pre TREND.sk.

Banky vinu za nepovolený prechod do mínusu prenášajú na klienta. „V tomto prípade je zodpovednosť na strane klienta. Ak zaplatí bezkontaktne offline a následne, ešte pred zúčtovaním transakcie, použije prostriedky na učte akoby "znova" na iný účel, v podstate míňa prostriedky, ktoré už v tom čase nie sú jeho. Do rovnakej situácie sa môže dostať aj v prípade, že na učte nemá dostatok prostriedkov pre zúčtovanie poplatku za vedenie účtu,“ vraví pre TREND.sk hovorkyňa Tatra banky Marína Masárová.

Klient by mal podľa nej pri disponovaní so svojimi peniazmi vždy myslieť na to, že časť prostriedkov si treba nechať „rezervovanú“ práve na zúčtovanie uskutočnených offline transakcii. Slovenská sporiteľňa sa odvoláva na svoje obchodné podmienky, z ktorých vyplýva, že ak klient nemá v čase zúčtovania transakcií (online alebo offline) na účte dostatok peňazí a dostane sa do nepovoleného debetu, poruší obchodné podmienky.

„Banka je oprávnená zaťažiť účet klienta sumou peňažných prostriedkov vo výške transakcií vykonaných platobnou kartou a splatných poplatkov súvisiacich s platobnou kartou a zmluvou o vydaní platobnej karty, a to aj v prípade, že na účte klienta nebude dostatok peňažných prostriedkov, pričom v tomto prípade je banka oprávnená zúčtovať túto sumu na ťarchu účtu Klienta aj do nepovoleného debetu,“ uvádza sa vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne.

Upomienky SMS a listami

Banky upozorňujú klientov v nepovolenom debete SMS správou a listami. „Banka klientov informuje o nedostatku finančných prostriedkov na účte formou SMS, ešte pred vygenerovaním upomienky. Ak klient potrebnú sumu uhradí, tak upomienka nie je generovaná,“ tvrdí Š. Frimmer. List s upomienkou už stojí 10 eur.

Slovenská sporiteľňa dala vedieť aj Martine o nepovolenom debete formou SMS správy, na ktorú nereagovala, pretože jej mobilné číslo v systéme banky už niekoľko rokov nebolo aktuálne. Ak by doplatok zaplatila hneď, banka by nemusela posielať list a pokute by sa vyhla. 

„Upomienky listom sú podstatne drahšie, ich cena sa pohybuje v závislosti od banky od 10 do 25 eur. Posielajú ich aj pri dlžnej sume, ktorá môže byť nižšia ako je cena samotnej upomienky,“ hovorí pre TREND.sk analytik portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik. Podobne ako banky odporúča, aby klienti, ktorí nemajú na účte finančnú rezervu a hrozí im, že by sa mohli dostať do debetu, požiadali banku o limit na povolené prečerpanie. Ten je v bankách v rámci balíkov zvyčajne bez poplatkov a platí sa pri ňom len drahý úrok pri prečerpaní.

DOPLNENÉ 4. februára 2014 o 16:08: V prípade krádeže karty a jej zablokovania by maximálna možná strata z bezkontaktných platieb na strane klienta mohla dosiahnuť 60 eur (nezávisí od počtu platieb).