Nedávno som zastupoval spoločnosť, ktorá mala daňovú kontrolu a analogický právny problém s neuznaním faktúr za reklamné služby z pohľadu dane z príjmov právnickej osoby a odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH). Daňové úrady to robia v praxi relatívne často: pozrú si na billboardoch zoznam reklamných partnerov, iniciujú daňovú kontrolu a cielene vyrubujú rozdiel DPH.
Je pravda, že reklama je ostro sledovaná daňovými úradníkmi, pretože je to jeden z najčastejších spôsobov legálnych, resp. nelegálnych daňových únikov. Finančná správa by nemala paušalizovať a reklamu podnikateľom za každú cenu z nákladov vyhodiť.
Platí to najmä v prípadoch, že propagovaná akcia sa reálne uskutočnila, reklamná kampaň bola odvysielaná a daňový subjekt zaplatil faktúry za reklamné služby bezhotovostným spôsobom prevodným príkazom na bankový účet reklamnej agentúry a táto má zaúčtované faktúry za reklamu riadne v účtovníctve a odviedla z nich DPH do štátneho rozpočtu.
Identifikácia reklamného partnera
Akciová spoločnosť vystupovala na propagovaných akciách ako reklamný partner a už z tohto titulu nemohla byť sponzorom podujatí. Ťažiskovou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného mena akciovej spoločnosti bez dôvetku označujúceho právnu formu „a.s.“.
Nie je potrebné, aby na billboardoch, banneroch a reklamných spotoch bola prezentovaná informácia o predmete podnikania spoločnosti. Na billboarde nie je dostatok miesta, aby pri počte 10 a viac reklamných partnerov bola uvádzaná informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov.
Výpočet predmetov podnikania by bol zmätočný, kontraproduktívny a zneprehľadňoval by samotnú reklamnú informáciu. Väčšina potenciálnych zákazníkov monitoruje billboardy počas jazdy autom a má na zameranie vizuálu billboardu relatívne krátky časový interval, kedy je billboard v zornom poli vodiča.
Televízne a rozhlasové reklamné spoty sú časovo limitované (30-sekundové) a ak by sa mali v spote vypočítavať predmety podnikania všetkých spoločností, nezostal by čas na hlavné posolstvo reklamy, t. j. o akú akciu ide a kedy a kde sa má akcia uskutočniť. Neobstojí ani argumentácia, že na billboardoch bolo uvedené len logo, ale nie obchodné meno spoločnosti.
Potenciálny zákazník si môže kontaktné údaje o spoločnosti zistiť na internete. Platí to dvojnásobne v prípade, ak kmeň obchodného mena tvorí logo spoločnosti a pravdepodobne je súčasťou domény webovej stránky spoločnosti.
Reklama vs. sponzoring
Reklamu možno definovať ako službu „quid pro quo“, teda zmluvný vzťah založený na komerčnej báze spôsobom „niečo za niečo“. V praxi je úzus, že každý reklamný partner koncertu dostane grátis určitý počet vstupeniek, ktoré rozdá obchodným partnerom. Ak je na akcii zainteresovaných 10 reklamných partnerov a každý obdrží 10 vstupeniek, v obehu je 100 vstupeniek, z vlastníkov ktorých môžu byť potenciálni obchodní partneri spoločnosti.
V praxi daňové úrady často nepriznávajú odpočet DPH z reklamných služieb s odôvodnením, že ide o sponzoring, ale na druhej strane nespochybňujú, že daňový subjekt mohol získať sponzoringom nových zákazníkov.
Daňový protokol
Dátum doručenia protokolu z daňovej kontroly sa zhoduje s dňom skončenia daňovej kontroly. Nasledujúci deň začína vyrubovacie konanie. Daniari často od doručenia protokolu do jeho prerokovania neurobia žiadny procesný úkon napriek tomu, že to v praxi môže trvať niekoľko mesiacov.
V deň prerokovania protokolu si pripravia na daňový subjekt 20-stranovú zápisnicu, na ktorú má podnikateľ okamžite reagovať. V zápisnici potom poznamenajú, že ide o posledné ústne pojednávanie, od dátumu ktorého začína plynúť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia.
Vyrubovacie konanie
Daňový subjekt takto nemá šancu sa vo vyrubovacom konaní efektívne brániť. Problémom je, že správca dane zredukuje vyrubovacie konanie na krátky časový interval, v ktorom vykoná len jeden procesný úkon: prerokovanie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly.
Daňový úrad vo vyrubovacom konaní často paušálne zamietne dôkazy navrhované daňovým subjektom a nevykoná dôkazy ani vo vlastnej réžii. Daňový subjekt by mal takýto postup správcu dane namietať a námietku zakomponovať do znenia zápisnice o ústnom pojednávaní. Ak to nepomôže, námietku by mal zopakovať, tentokrát ako odvolací dôvod v odvolaní proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
