Daňový subjekt neúspešný v daňovom konaní, môže napadnúť právoplatné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR správnou žalobou na krajskom súde. Účastníkmi konania sú žalobca (eseročka) a žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR). To platí aj po nadobudnutí účinnosti nového Správneho poriadku č. 162/2015 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradil doterajší viac ako 50-ročný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb.
Daňový subjekt žiada v žalobe preskúmať zákonnosť rozhodnutia a dosiahnuť rozsudok, ktorým súd daňové rozhodnutie zruší a vráti vec finančnej správe na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti zamietavému rozsudku krajského súdu môžu podať obidve procesné strany tzv. kasačnú sťažnosť v 30-dňovej lehote.
Novinkou Správneho poriadku je práve táto kasačná sťažnosť a dvojnásobne dlhá lehota. V minulosti sa proti rozsudku krajského súdu podávalo odvolanie v štandardnej 15-dňovej lehote.
Za podanie správnej žaloby zaplatí podnikateľský subjekt súdny poplatok 70 eur. Súdny poplatok je fixný a nemení sa s ohľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane.
Advokát musí byť
Žalobca musí byť v súdnom konaní obligatórne právne zastúpený advokátom. Vyplýva to z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku.
Na podanie správnej žaloby je stanovená maximálna 2-mesačná lehota, ktorá sa počíta od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Zákon výslovne stanovuje, že zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť.
Finančné riaditeľstvo nie je v súdnom konaní právne zastúpené advokátmi, ale internými právnikmi. V praxi finančnú správu niekedy nezastupujú právnici, ale zamestnanci oddelenia daňového konania, ktorí vyhotovili napadnuté rozhodnutie o odvolaní.
Výhodou daňovej žaloby je, že sa platí relatívne nízky súdny poplatok a v prípade prehry neplatí žalobca trovy konania protistrany. Nevýhodou je relatívne krátka časová lehota na podanie žaloby a skutočnosť, že súd nemá podľa platnej legislatívy kompetenciu definitívne skončiť daňové konanie.
Znamená to, že aj v prípade výhry súd zruší rozhodnutie a vráti vec daniarom na ďalšie konanie. Daňová kauza sa niekedy „otočí“ medzi justíciou a finančnou správou niekoľkokrát, čo môže trvať „x“ rokov.
Miestna príslušnosť súdu
Podľa § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Do 30.06.2016 platilo iné interpretačné pravidlo -- miestna príslušnosť krajského súdu sa určovala podľa sídla žalobcu.
Ak mal žalobca sídlo v Bratislave, žalobu podával na Krajský súd v Bratislave. Po novom sa miestna príslušnosť riadi sídlom daňového úradu.
Súd mal v riešenej otázke pravdu. Ako advokát som zastupoval klienta, ktorý má sídlo v Prešove, ale daňovú kontrolu vykonal Daňový úrad Spišská Nová Ves, ktorý aj vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane.
Podľa predchádzajúceho právneho stavu (Občiansky súdny poriadok) by spoločnosť podala daňovú žalobu na Krajskom súde v Prešove, pretože v jeho územnej jurisdikcii má sídlo. Podľa novej právnej úpravy (Správny súdny poriadok) spoločnosť podá správnu žalobu na Krajskom súde v Košiciach, pretože v jeho územnom obvode sa nachádza daňový úrad, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie.
Predchádzajúce pravidlá hry pri určovaní miestnej príslušnosti súdov v správnom súdnictve boli logickejšie, pretože žalobca to mal zvyčajne na krajský súd bližšie. V súčasnosti často daňovú kontrolu vykonáva iný ako miestne príslušný daňový úrad, čo v prípade daňovej žaloby teritoriálne odďaľuje sídlo súdu od sídla žalobcu.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
