1. Kedy má podať daňové priznanie

Živnostníci si často myslia, že musia podať daňové priznanie vždy. Aj pre SZČO platí to, čo pre obyčajných daňovníkov bez DIČ. Priznanie podáva, ak vykázala stratu a vždy vtedy, ak jej príjmy za rok 2015 presiahli sumu 1 901,67 eura. Živnostníkovi, ktorý podniká už viacej rokov a prvýkrát zarobil menej (a daňové priznanie preto nepodá) sa môže stať, že ho daniari napriek tomu vyzvú, aby priznanie podal. Odborníci odporúčajú, aby živnostník daňovému úradu oznámil, že mal nízky príjem a priznanie nebude podávať. Takto sa vyhne dodatočnému dokazovaniu výšky príjmov.

2. Termín podania priznania

Tento rok budú podávať živnostníci priznanie najneskôr vo štvrtok 31. marca. Aj tento rok však majú možnosť priznanie si odložiť – o 3 mesiace alebo až o 6 mesiacov, ak mali príjmy zo zdrojov zo zahraničia. Stačí to daňovému úradu oznámiť.

Čo ak podnikateľ prestal podnikať uprostred minulého roku, zrušil si živnosť? Ani jemu sa nemení lehota na podanie daňového priznania – 31. marec.  V tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.

Ak by vlani živnostník zomrel, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po jeho smrti. Daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť musí dedič podať najneskôr 15 dní pre uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

3. Paušálne a skutočné výdavky

Pre mnohých živnostníkov je uplatňovanie paušálnych výdavkov lepším a lacnejším riešením ako jednoduché účtovníctvo v prípade ak nie sú platiteľmi DPH. Napriek okliešťujúcim zmenám túto možnosť využíva naďalej veľa SZČO. Kde robí podnikateľ najčastejšie chyby? Ak podnikal celé minulé zdaňovacie obdobie, do daňových výdavkov si môže dať maximálne 5 040 eur. K tejto sume potom ešte pripočíta zaplatené sociálne a zdravotné odvody. Pod tabuľkou číslo 1 v daňovom priznaní typu B potom v príslušnom zaškrtávacom políčku vyznačí skutočnosť, že pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uplatňoval výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona. Pod tabuľkou číslo 1 na strane 3 uvedie sumu preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods.1 a 2 zákona.

Ak však začal podnikať v polovici roku alebo skončil s podnikaním, môže si započítať len polovicu, sumu 2 520 eur. Na mesiac maximálne 420 eur, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie.

Chyby robí SZČO vtedy, ak má okrem príjmov z podnikania aj iné príjmy a kombinuje paušálne a skutočné výdavky. Takýto živnostník sa môže rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a 2) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď skutočné alebo paušálne.

Mnohí živnostníci si myslia, že počas uplatňovania paušálnych výdavkov nemusia viesť žiadnu evidenciu. Nie je to tak. Musia viesť záznamy o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ako aj záznamy o zásobách a o pohľadávkach.

Ak má podnikateľ vyššie výdavky ako 5 040 eur, je preňho výhodné účtovať skutočné výdavky. Daňovú evidenciu zvládne aj sám. Musí si zapisovať príjmy v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, takým istým spôsobom aj daňové výdavky, hmotný a nehmotný majetok zaradený do obchodného majetku, zásoby, pohľadávky a záväzky.

Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Veľmi dôležité je však to, že v prípade vedenia daňovej evidencie SZČO nie je považovaný za účtovnú jednotku a neprikladá k daňovému priznaniu výkazy. Daniari ho teda nemôžu sankcionovať za porušovanie zákona o účtovníctve.

Určitým zjednodušením pre podnikateľov účtujúcich podvojne je zmena zákona o účtovníctve od roku 2014, ktorá zjednodušila účtovníctvo pre tzv. mikro účtovné jednotky.

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia

Ak ide o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti,  a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Uvedené sa vzťahuje nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním.

Výdavky na obstaranie majetku, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely (napríklad auto) môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch buď vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

4. Niektoré problematické výdavky

Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky za nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Výdavky na provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka, sú daňovými výdavkami od januára 2015 iba po zaplatení a najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu.  

Výdavky na poradenské a právne služby sú daňovými výdavkami od 1. januára 2015 len po zaplatení. To znamená, že tieto výdavky ovplyvňujú základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2) daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne zaplatené.

5. Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

Ak SZČO odpisuje, musí si dať v daňovom priznaní pozor na zmeny, ktoré sa týkajú minulého roka. Od januára 2015 musí SZČO prerušiť odpisovanie hmotného majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní.

Daňovým výdavkom je zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu jeho predaja alebo likvidácie. Zostatková cena hmotného majetku vymedzeného v § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri jeho predaji zahrňuje do daňových výdavkov iba do výšky príjmov z jeho predaja. Ide napríklad osobné autá a budovy a stavby zaradené do 6. odpisovej skupiny.

Pri vybranom hmotnom majetku (napríklad aj v prípade osobných automobilov), ktorý sa odpisuje rovnomerne, sa bude môcť podnikateľ rozhodnúť, že daňové odpisy uplatní na mesačnej báze. Takýto postup môže byť výhodný, nakoľko daňová zostatková cena je daňovým výdavkom len do výšky príjmov z jeho predaja.

Spresnilo sa aj douplatňovanie odpisov z prenajatého majetku po skončení doby odpisovania. Berie sa už do úvahy rozsah a doba prenájmu majetku v danom roku. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu alebo doby prenájmu tohto majetku.

6. Ako narábať so stratou

Daňovú stratu môže vykázať len daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2). Nemôže ju vykázať daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ani daňovník s príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3).

Ak ide o daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2014 a nasledujúce, odpočet daňovej straty sa uplatní rovnomerne počas štyroch po sebe bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Ak by daňovník v týchto rokoch nevykázal základ dane, resp. vykáže ho v nižšej sume ako je 1/4 straty, stratí nárok na jej uplatnenie v celej výške, alebo v rozdiele, o ktorý je základ dane nižší ako príslušná časť straty, ktorú si môže daňovník uplatniť.

Od január 2015 podnikateľ musí zvýšiť daňový základ o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur metódou rovnomerného odpisovania.