Firma bude musieť zaplatiť minimálnu daň stanovenú v zákone napriek tomu, že sa ocitne v strate. Jej výška závisí od veľkosti obratu a od toho, či subjekt je alebo nie je platcom dane z pridanej hodnoty. Ak vaša daň z príjmu bude nad úrovňou daňovej licencie, zaplatíte daň z príjmu, ktorá vám vyšla. Od platenia licencie budú v prvom roku oslobodené novovzniknuté spoločnosti.

Ako sa bude platiť ?

Daňovník - podnikateľ, ktorý bude podnikať celý rok, zaplatí plnú výšku daňovej licencie. Firma, ktorá bude podnikať v roku menej ako 12 mesiacov, zaplatí daňovú licenciu v pomernej výške v závislosti od počtu mesiacov podnikania v zdaňovacom období. Eseročka, ktorá bude počas roku v priemere zamestnávať aspoň 20 percent zamestnancov so zdravotným postihnutím z celkového počtu zamestnancov, tej sa výška daňovej licencie zníži na polovicu. Eseročka bude môcť poukázať 2-percentnú daň, a to z celej zaplatenej daňovej licencie.

Výnimky v prechodných ustanoveniach

Firma, ktorá sa v priebehu roka 2014 zruší likvidáciou alebo na ktorú bude v priebehu roka 2014 vyhlásený konkurz, nebude podliehať povinnosti platenia daňovej licencie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

"Ak spoločnosť vstúpi do likvidácie do konca roka 2014, tak daňovú licenciu neplatí ani za rok 2014. Likvidácia môže trvať aj niekoľko rokov, pričom jej dĺžka je z pohľadu platby daňových licencií bezpredmetná. Tento prípad sa vzťahuje aj na prípad konkurzného konania. Ak by spoločnosť vstúpila do likvidácie napríklad k 1. februáru 2015 (pričom nevznikla v roku 2014 alebo 2015), tak by musela uhradiť daňovú licenciu za celý rok 2014 (splatnosť dane by bola do konca marca 2015) a alikvotne za jeden mesiac roku 2015 (splatnosť dane by bola do konca marca 2016)," vysvetľuje znenie zákona Ján Marônek, vedúci právneho oddelenia spoločnosti M2 Business.

Ak spoločnosť v roku 2014 zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny daňovú licenciu spolu s licenciou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, to je daňová licencia sa uhradí v roku 2015.

Nová firma

Ak spoločnosť vznikla napríklad od 1. januára 2015 (vrátane) do 31. decembra 2015 (vrátane), tak daňovú licenciu za 2015 neplatí. Ďalšie roky sa už tejto povinnosti nevyhne. J. Marônek zdôrazňuje, že toto platí pri "klasickom" spôsobe vzniku spoločnosti.

"Ak spoločnosť vznikne neštandardným spôsobom, ako je napríklad rozdelenie, tak táto výnimka neplatí. Zákonodarca tak zabránil zneužitiu práva, nakoľko spoločnosť, ktorá sa rozdelí zanikne, pričom vzniknú nové spoločnosti, teda by mohlo dôjsť k nekonečnému procesu zániku a vzniku spoločností obchádzajúcich daňové licencie. To isté platí napríklad aj pri splynutí spoločností, keď napríklad dve zaniknú a nahradí ich jedna novovzniknutá, čiže režim oslobodenia v roku jej vzniku v tomto prípade neplatí."

Daňové licencie sa nevzťahujú na subjekty:

- vymenované v zákone:

záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií, neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli;

-za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania. Daňové licencie teda musia platiť aj obchodné spoločnosti, hoci nie sú založené za účelom podnikania. Daňové licencie sa nevzťahujú ani na Fond národného majetku Slovenskej republiky, Národnú banku Slovenska a verejnú obchodnú spoločnosť.

- ktoré prevádzkujú chránenú dielňu alebo pracovisko

Výška daňovej licencie

  • neplatiteľ DPH s obratom do 500-tisíc eur - 480 eur
  • platiteľ DPH s obratom do 500-tisíc eur - 960 eur
  • s obratom vyšším ako 500-tisíc eur - 2 880 eur

Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným Profit je platiteľom DPH. Vykáže v daňovom priznaní za rok 2014 základ dane 12-tisíc eur. Zároveň si uplatní odpočet daňových strát: z roku 2009 v sume 9-tisíc eur, z rokov 2010 - 2013 v sume 2-tisíc eur. Základ dane po uplatnení daňových strát je 1-tisíc eur, z toho  22-percentná daň je 220 eur. Akú daňovú licenciu bude platiť firma Profit?

Firma by mala platiť ako platiteľ DPH daňovú licenciu 960 eur. Akurát suma daňovej licencie, ktorá prevyšuje daň, ktorú by mala firma platiť ak by daňová licencia neexistovala (740 eur) si môže firma započítať s daňovými povinnosti, ktoré budú presahovať sumu minimálnej výšky dane  v rokoch 2015 až 2017. 

Daňová licencia a zlúčenie spoločností v roku 2014

Spoločnosť Alfa s.r.o. sa v roku 2014 zlúčila so spoločnosťou Beta s.r.o. Rozhodný deň bol stanovený na 1. 8. 2014. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť Beta s.r.o. Zdaňovacím obdobím obidvoch spoločností je kalendárny rok. Bude spoločnosť Alfa s.r.o. povinná pri podávaní daňového priznania za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 7. 2014 platiť daňovú licenciu?

Nie. Ak vznikne povinnosť podať daňové priznanie v priebehu roku 2014, vzniká povinnosť platiť daňovú licenciu iba daňovníkovi, ktorý zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, aj keď reálne platba pomernej časti daňovej licencie za toto kratšie zdaňovacie obdobie prebehne až po skončení hospodárskeho roka.

Daňová licencia a chránená dielňa

Spoločnosť Alfa s.r.o. prevádzkovala chránenú dielňu len časť roka 2014. K 31. 8. 2014 ju zrušila. Spoločnosť po zrušení chránenej dielne naďalej pokračuje v podnikaní. Je v takomto prípade oslobodená od platenia daňovej licencie úplne alebo len v alikvotnej časti?

Zákon o dani z príjmov bližšie nešpecifikuje dĺžku obdobia prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na účely oslobodenia od platenia daňovej licencie, respektíve výpočet pomernej časti daňovej licencie v prípade, že daňovník chránenú dielňu alebo chránené pracovisko prevádzkuje len časť zdaňovacieho obdobia. Taktiež toto ustanovenie nešpecifikuje ani dátum, ku ktorému majú byť chránená dielňa alebo chránené pracovisko prevádzkované a ktorý je rozhodný na uplatnenie oslobodenia od platenia daňovej licencie. Preto daňovú licenciu podľa § 46b ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov neplatí ani firma, ktorá chránenú dielňu alebo chránené pracovisko prevádzkuje len časť zdaňovacieho obdobia, pričom na uplatnenie tohto ustanovenia nie je potrebné, aby sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko prevádzkovali k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Daňová licencia a organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby

Platí organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby so sídlom vo Veľkej Británii, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia daňovú licenciu?

Povinnosť platiť daňovú licenciu majú aj daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou. V tejto súvislosti je však potrebné rozlišovať, či ide o daňovníka štátu, s ktorým má SR zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR, pričom za zdaniteľný príjem sa považuje podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

Ak napríklad zahraničná právnická osoba zo zmluvného štátu má na území SR zaregistrovanú organizačnú zložku, avšak táto nezakladá podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a článku 5 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stálu prevádzkareň (napríklad z titulu vykonávania pomocných a prípravných činností negatívne vymedzených v článku 5 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia), na území SR síce existuje organizačná zložka, avšak táto negeneruje na tomto území zdaniteľný príjem. V takomto prípade zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neumožňuje SR zdaniť príjmy tohto daňovníka. A teda, aj napriek povinnosti podania daňového priznania podľa § 41 zákona o dani z príjmov, zahraničná právnická osoba nie je povinná v SR platiť daňovú licenciu.

Naopak, zahraničná právnická osoba z nezmluvného štátu je povinná platiť daňovú licenciu vždy, keď jej vznikne povinnosť podať daňové priznanie na území SR (aj v prípade neexistencie zdaniteľného príjmu na tomto území). Uvedené sa uplatňuje bez ohľadu na skutočnosť, či jej na území SR vzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Zdroj: Finančná správa

Seriál Vaša Eseročka pripravujeme v spolupráci s JUDr. Jánom Marônekom, vedúcim právneho oddelenia M2 Business s.r.o. - www.m2b.sk