Daňové licencie lámali firmám väzy. Najmä tým bez zisku

Firmy sa aj tento rok museli vysporiadať s platením daňovej licencie. Vláda síce sľúbila ich zrušenie od januára 2018, ale z tohto termínu automaticky vyplýva, že licencie podnikatelia odvedú štátu na budúci rok za súčasné zdaňovacie obdobie a potom ešte v roku 2018 za predchádzajúci rok.

Túto minimálnu daň štát zaviedol od januára 2014. Cieľom bolo najmä zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu. Vláda počítala ročne s príjmom okolo 73 miliónov eur. Dnes je už jasné, že daňové licencie rozhýbali podnikateľské prostredie. Firmy ich platili prvýkrát v marci 2015. Kým pred ich zavedením zanikalo na Slovensku približne 4 800 firiem ročne, v roku 2014 sa ich počet zvýšil na 8 461. Úbytok firiem pokračoval aj vlani, keď ich zaniklo ďalších 7 083. Vyplýva to z analýzy spoločnosti FinStat.

Likvidácia či prečistenie

Bolo skutočným motívom zániku firiem zavedenie daňových licencií? Podľa Filipa Glasu z FinStatu to nie je jednoznačný dôvod pre všetky firmy, ktoré ukončili svoje podnikanie. Vysvetľuje to však nárast zaniknutých firiem oproti predchádzajúcim rokom. „Ten takmer dvojnásobný nárast bol práve v roku 2014, keď sa zaviedli daňové licencie, a v mesiacoch, keď začali platiť alebo sa začali podnikateľov dotýkať daňové licencie.“ 

FinStat zanalyzoval 25 205 zaniknutých spoločností v rokoch 2012 – 2015. Je zrejmé, že k najväčšiemu nárastu došlo naozaj práve v roku 2014. Pritom rok predtým vznikol na Slovensku rekordný počet firiem, a to v dôsledku zmeny v Obchodnom zákonníku: podnikatelia museli po novom splatiť základné imanie na účet v banke. Kto si chcel založiť firmu ešte po starom (napríklad fiktívnym vkladom v pokladni), musel ju založiť do konca novembra 2013. Podnikatelia sa vtedy „predzásobili“ prázdnymi neaktívnymi eseročkami, ktoré neskôr po zavedení daňových licencií začali rušiť, lebo sa im ich neoplatilo držať.

Najvyšší počet zaniknutých firiem bol na konci roka 2014, ale aj v roku 2015 bol naďalej nadpriemerný. Výrazne rástol najmä v novembri a decembri roka 2014 a v januári, novembri a decembri vlani.

V decembri 2015 (a tiež v januári 2016, keď zaznamenávame tiež mierny nárast) si podnikatelia zrejme znova spomenuli, že budú musieť zaplatiť daňovú licenciu. Keď to nestihli v roku 2014, tak ju rušili na poslednú chvíľu v decembri 2015. Ak ani tento termín nestihli, uvedomili si, že licenciu budú musieť zaplatiť až keď si v januári dávali dokopy účtovníctvo. Preto ešte v januári rušili svoje podnikanie.

„Ja sám mám dve eseročky a na jednu z nich nič nefakturujeme. Chceli sme ju použiť na jeden projekt. Teraz, keď za ňu už druhý rok mám platiť 480-eurovú licenciu, zruším ju alebo zlúčim s aktívnou firmou. Len som si na to ešte neurobil čas,“ hovorí F. Glas. Nazdáva sa pritom, že december 2016 bude asi posledný mesiac, keď sa výraznejšie budú rušiť firmy.

Minister financií Peter Kažimír zavedenie licencií obhajoval tým, že prečistia trh, keďže zaniknú najmä nefunkčné jednoosobové eseročky, ktoré netvorili žiadny zisk. Mal pravdu? Ani na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď.

Zanikali najmä neaktívne firmy bez tržieb alebo s veľmi nízkymi tržbami. Až 51 percent z nich malo tržby do 3-tisíc eur ročne a 45 percent z nich nemalo žiadne tržby. To podľa F. Glasa potvrdzuje, že zanikali skutočne najmä neaktívne firmy. Treba však podľa neho brať do úvahy aj to, že firmy v strate nemusia byť nefunkčné alebo neaktívne. Na odhad aktivity je podľa neho lepšie použiť výšku tržieb. „Ale je pravda, že 73 percent zo zaniknutých spoločností nemalo zisk. Tiež je pravda, že väčšina z nich boli jednoosobové eseročky.“

Kto ukončil podnikanie

Najviac firiem zaniklo v okresoch Bratislava I, Bratislava II a Košice I. To neprekvapuje, lebo práve v týchto okresoch je aj najvyšší počet registrovaných firiem. Najviac zaniknutých (až 96 percent) bolo medzi spoločnosťami s ručeným obmedzením, akciových spoločností bolo 2,8 percenta. Z komanditných a verejných obchodných spoločností zaniklo iba okolo 0,5 percenta. V odvetví maloobchodu majitelia zrušili 13,6 percenta spoločností, vo veľkoobchode 12,9 percenta a v stavebníctve 11,2 percenta.

Zaujímavý je aj údaj o veku. Takmer polovica zo zaniknutých firiem fungovala päť až desať rokov a až desať percent boli firmy mladšie ako tri roky. Iba štvrtina zaniknutých firiem bola na trhu viac ako 15 rokov. Najstaršia zaniknutá firma mala takmer 42-ročnú históriu, najmladšia fungovala iba dva mesiace. V minulom roku až 65 percent zaniknutých spoločností malo iba jedného zamestnanca.