No najväčší dopad budú mať licencie bezpochyby na menšie firmy, ktoré platili nulovú alebo veľmi nízku daň jednoducho kvôli nepriaznivým ekonomickým podmienkam.
Oficiálne im štát ponúka dve sadzby - 480 eur ročne pre neplatcov dane z pridanej hodnoty a 960 eur pre platcov DPH. V oboch prípadoch nesmú tržby firmy prekročiť 500-tisíc eur. Podnik s vyššími tržbami automaticky spadá do najvyššej sumy licencie 2 880 eur.
Postihne to aj malých
No väčšina aj menších podnikov sa daňovému minimu 960 eur nevyhne. Ako upresňuje generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Accace k.s. Peter Pašek, každá firma s obratom nad 49 790 eur za 12 mesiacov sa musí povinne stať platcom DPH, ako to ustanovuje legislatíva. Prekročiť túto hranicu také ťažké nie je. Navyše množstvo firiem aj s nižšími tržbami sa za platcov DPH prihlásilo dobrovoľne.
„Máme preto zato, že výška hranice 500-tisíc eur v prípade neplatiteľov DPH je dosť zavádzajúca,“ dodáva k nastaveniu parametrov P. Pašek.
Sám rezort financií uvádza, že strednú sumu licencie, teda 960 eur bude platiť vyše 50 percent zo všetkých evidovaných podnikateľov – právnických osôb. Teda takmer 84-tisíc subjektov. Túto skupinu takmer tisíceurová firemná daň veľmi nepoteší.
Neplatič nie je vždy podvodník
Faktom je, že za rok 2011 aspoň euro v daňovom priznaní k firemnej dani v tejto skupine podnikov platili len v priemere dva z piatich subjektov. Tí, ktorí platili, odviedli štátu v priemere 6 200 eur. No nie všetci z „neplatičov“ sú podvodníci.
Viacerí zástupcovia združení zamestnávateľov poukazujú na fakt, že stredne veľké podniky s pár zamestnancami napriek zhoršeným ekonomickým podmienkam neprepúšťali, platili naďalej za nich odvody, aby si ich udržali, keďže investovali do ich zručností.
A riadne a načas platili aj ostatné povinné platby voči štátu. No cenou za to boli minimálne hrubé zisky a daň z príjmu. Navrhujú zohľadniť tento fakt pri vyrubovaní daňových licencií. Napríklad zohľadniť počet zamestnancov (minimálne od dvoch, aby sa nešpekulovalo so zamestnaním jediného konateľa).
Permanentné doplácanie
Faktom tiež zostáva, že i keď bude možné nasledujúce tri roky použiť uhradenú licenciu ako akýsi daňový preddavok, v každom z týchto rokov bude musieť podnikateľ štátu odviesť minimálne daňovú licenciu. Ak podnikateľ teda dlhodobo nebude pri riadnom podnikaní schopný vykázať daň nad úrovňou licencie, bude permanentne štátu na daniach doplácať a jeho daňové zaťaženie bude vyššie ako je sadzba dane.
Ak by napríklad spoločnosť dosahovala základ dane okolo 2 000 eur, jej daň by tento rok predstavovala 23 percent, teda 460 eur. Od januára sadzba klesá na 22 percent, no zavedením licencie by výška jej dane neklesla. Miesto 440 eur by musela zaplatiť stále 460 eur.
Ak by rovnaká firma bola platcom DPH, za budúci rok by musela z rovnakého daňového základu zaplatiť daň až 960 eur. Výška jej daňového zaťaženia by bola teda 48 % miesto 22 %.
Rozdiel medzi reálnou daňou a licenciou (960 – 440) 520 eur by mohol síce ďalšie tri roky použiť na uhradenie dane, no len ak jeho daň presiahne výšku 960 eur, teda výšku licencie.
Aj firmy s nižšími tržbami a výnosmi môžu byť platcami DPH. Vyžadujú si to od nich napríklad obchodní partneri alebo ide o rozbiehajúcu sa spoločnosť, ktorá sa na platenie DPH registrovala dobrovoľne, aby si mohla odrátať daň zaplatenú za tovary a služby v súvislosti s rozbehom firmy.
